Minulý rok v zime som svojho priateľa vzala na návštevu Slovenska. Naše slovenské prázdniny prešli ako každé prázdniny veľmi rýchlo a nastal čas odchodu.
To je vždy hlavne pre moju mamu jeden z najhorších dní, pretože má vždy paranoidný strach z toho, čo my chúďatá dvaja budeme len na tej Sardínií na konci sveta jesť (niekedy uvažujem, či sa náhodou nejedná o nejakú formu zatiaľ neobjavenej fóbie). A práve preto, aby sa uistila, že od hladu naozaj nepomrieme (a táto situácia bez jedla podľa nej môže nastať už aj počas cesty), pripraví nám vždy obrovskú igelitku jedla. A keď píšem obrovskú, naozaj nepreháňam. Že ja z tej igelitky vždy polovicu jedla vyhádžem a ona mi tú polovicu vždy naspäť nahádže ani nejdem rozoberať. Vždy si tú tašku jedla nakoniec vezmem, pretože obvykle stratím trpezlivosť sa s ňou hádať. A tak to bolo aj naposledy.
Keďže bola zima a obdobie mandaríniek bolo v plnom prúde, hodila ich zopár do našej cestovateľskej igelitky. Ja mám toto malé oranžové ovocie naozaj rada, tak som si počas cesty zopár vybrala. Keďže aj môj priateľ miluje mandarínky, a videla som ten záblesk šťastia v jeho očiach, dala som zopár aj jemu. A v tom to prišlo. Môj sardínsky priateľ sa celý zmraštil a vypľul to čo už zjedol. Ja s neveriackym výrazom na tvári som len sledovala, čo akože za divadlo to teraz predvádza. Zrazu sa na mňa otočil a vraví mi: „To toto sú akože mandarínky?“, načo som mu ja odvrkla, či ich akože ešte nikdy nejedol. Nechápala som jeho reakciu,až kým nenadišiel deň, v ktorý som prvýkrát ochutnala sardínske mandarínky.
Mandarínky klementínky
Mandarínky si ľudia na Sardínií pestujú vo svojich záhradkách a veľmi radi a často sa nimi navzájom obdarúvajú. Zo stromov sa trhajú ešte aj so zelenými lístkami a najčastejšie sa jedáva odroda klementínok (pôvodne pochádzajúce z Alžírska, pomenovaná podľa francúzskeho mnícha Piera Clementa). Toto ovocie je tu naozaj vynikajúce. Nemáte radi kôstky v mandarínkach a tiež ich ako ja stále vyberáte? Tak v tom prípade musíte ochutnať klementínky, pretože ich typickou vlastnosťou je, že ich nemajú. A sú neskutočne šťavnaté.
Môj priateľ zvykne z mandarínok pripravovať šťavnatý tzv. plumcake (jemný múčny koláč), ale v kuchyni ich sardínske ženy vyžívajú aj na výrobu džemu, alebo mandarínkového likéru (mandarinetto). Ten som ja sama ešte nemala možnosť ochutnať, ale už teraz som presvedčená, že keď ho ochutnám, tak si ho zamilujem. Podľa tradičných sardínskych receptov sa pripravuje najmä mandarínková torta a v reštauráciách sa môžete stretnúť aj s predjedlom s názvom „acciughe al mandarino“ alebo ančovičky na mandarínkach.
A čo je najdôležitejšie dodať? Mandarínky, podobne ako všetko ovocie a zelenina, sa na Sardínií konzumuje LEN počas sezóny a nie počas celého roka. Takže darmo, mandarínky v lete by ste tu asi len ťažko hľadali.