Keď moja noha prvýkrát vstúpila do tejto čarokrásnej krajiny, okrem nádhernej prírody, azúrového mora a neuveriteľne dobrého jedla ma zaujala aj ďalšia vec. Staručké babky a deduškovia, ktorých vitalita niekedy nestačila ani na mladícku energickosť.
Starší ľudia alebo ako ich tu nazývajú „vecchi“ sú v našom mestečku Burcei naozaj plní energie. Častokrát ich vídavam skoro ráno v pekárni, v kostole alebo len tak sa prechádzať po mestečku. Zhlukujú sa do skupiniek a každý deň vysedávajú na múrikoch a lavičkách, kde si rozprávajú príbehy svojej mladosti, pozorujú okolitých ľudí alebo častokrát len tak klebetia. Prvýkrát, keď som prechádzala okolo takejto klebetiacej skupinky, videla som, že sa prestali rozprávať a potichučky si ma premerali od hlavy po päty. A ani sa nečudujem. Mojím vzhľadom sem naozaj veľmi nezapadám. Moje hnedé vlasy, modré oči a svetlá pleť kričia inakosťou a každý sardínčan pri pohľade na mňa hneď vie, že som dievča z „východu“ (ako nás tu nazývajú). Takže som sa tu stala, hlavne pre našich starkých, takou malou atrakciou.
Čo sú to tie modré zóny planéty?
Miesta, kde sa ľudia dožívajú neobvykle dlhého veku sa nazývajú modrými zónami planéty. Ani ja som o nich pred mojím „objavením“ Sardínie nikdy nepočula. Začala som sa o nich zaujímať až tu, keď môj priateľ piekol tortu pre jednu 102 ročnú babičku. Postupom času som sa dozvedela, že ľudia sa tu dožívajú naozaj veľmi vysokého veku, najmä v oblasti Barbagie. Ide o horskú oblasť s nádhernou a panensky čistou prírodou, ktorá vyniká najmä svojou typickou kultúrou. Často sa tu nazýva aj srdcom Sardínie. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o tejto kultúre, určite musíte navštíviť múzeum života populárnych sardínskych tradícií (Museo della vita e delle tradizioni popolari sarde). K modrým zónam planéty patrí okrem Sardínie ešte ostrov Ikaria v Grécku, Okinawa v Japonsku, Loma Linda v Kalifornii a polostrov Nicoya na Kostarike.
Recept na dlhovekosť
Aj vy by ste sa chceli dožiť nejakej tej stovky? Tak patríte do mojej krvnej skupiny. Mňa totižto táto téma veľmi fascinuje, a preto bádam a študujem, kvôli čomu patrí práve Sardínia k modrým zónam. Z môjho pohľadu je to určite čistým prostredím a vzduchom, ktorý tu je. V našom mestečku Burcei napríklad nájdete samé kopce, kde sa môžete nadýchať naozaj čersvého horského vzduchu. Základom dlhovekosti je tu určite strava, ktorá si zakladá na čerstvých, lokálnych, kvalitných a chemicky nespracovaných potravinách. Kvalitné červené víno (a resveratrol ktorý obsahuje), veľa zeleniny a rýb, aktívny životný štýl a určite aj poobedná siesta z môjho poľhadu prispieva k dlhovekosti obyvateľstva.
Ja Sardíniu častokrát sama pre seba nazývam aj „divokou krajinou“, pretože v mnohých častiach je naozaj panenská, nedotknutá príroda, kde môžete vidieť voľne pobehujúce zvieratá a dobytok, na ktorý dáva pozor nespočetne veľa pastierov. Obyvateľstvo si celkovo zakladá na svojich tradíciách, majú svoju špecifickú, hrdú mentalitu, silnú vieru v Boha a najmä sa starajú o sami seba navzájom ako rodina. Tá tu hrá naozaj podstatnú úlohu. A myslím, že v mnohom by sme si mali brať od Sardínčanov príklad 🙂