Od môjho návratu na Slovensko už prešlo nejaké to obdobie. Netvrdím, že to bolo moje najkrajšie a najľahšie obdobie, práve naopak. Môžem však s istotou povedať, že som zaň veľmi vďačná, pretože som si uvedomila veľmi veľa vecí, ktoré som si predtým neuvedomovala. A dnes sa vám trošku podelím a otvorím s tým, čo znamená život s človekom, ktorý má inú národnosť, mentalitu a zvyky.
Už od útleho veku som snívala o tom, že budem žiť v prímorskej krajine, s veľkým domom pri mori a v noci budem počúvať šum vĺn, raňajky tráviť na balkóne s výhľadom na vychádzajúce slnko, pričom budem mať obuté veľké, super chlpaté papuče, hodvábny župan mi bude viať vo vetre a na mňa sa bude usmievať opálená, snedá tvár môjho zahraničného muža. Prečo som tento obraz v hlave mala, netuším, ale určite som ho vypozorovala v nejakej telenovele, ktorú som pozerala s mojou starkou každý deň, ako inak, o piatej. No a povedzte mi, ktorej žene by sa takéto niečo nepáčilo alebo, ktorá žena si aspoň minimálne raz za život nepredstavila takúto telenovelu aj v realite. Myslím, teda, som si skoro istá, že každej žene takáto scénka minimálne raz za život prebehla hlavou. A čudujme sa svete, realita nie vždy vyzerá ako z telenovely, aj keď so začiatku sa nám to tak môže javiť. Ale človek mieni…
Dovolenka na Sardínii? Zabudnite! Nie je všetko zlato, čo sa blyští
„Páni. Ty chodíš s Talianom, to je super. Ale Taliani bijú svoje ženy, však? Je žiarlivý? No, tak ten ťa určite podvádza na každom kroku!“. S takýmito a podobnými otázkami alebo poznámkami som sa stretávala veľmi bežne. Už menej bežne som sa stretávala s poznámkami typu: „Tak takého čierneho si si mohla nájsť aj u nás doma, nemusela si chodiť pre neho zrovna do Talianska. Keď sa hádate, lietajú taniere, lyžičky, vidličky a šálky po byte?“ A ja? Niekedy, keď som mala dobrú a pozitívnu náladu, som odpovedala s humorom, a inokedy ma šlo roztrhnúť od tých všetkých predsudkov, ktoré sme si my ľudia urobili, a snažila som sa prísť na to, z kade vlastne pochádzajú. Ale napriek všetkému musím uznať, že život v zahraničí, a s človekom inej národnosti, nie je vždy zrovna najľahší. Prečo? To si hneď vysvetlíme.
Sprievodca Sardíniou alebo ach, tie rozdiely
Za jeden z najhlavnejších dôvodov, prečo život s partnerom inej mentality nie je vždy najľahší považujem skutočnosť, že vy ste vyrastali v inom prostredí, s inou mentalitou a zvykmi, ako vyrastal váš partner. Takže sem tam nedokážete chápať jeho reakcie, vtipy, pri ktorých sa tvárite, že sú ohromne smiešne a že lepšie ste vo svojom živote nepočuli. V konečnom dôsledku nedokážete chápať ani partnerovo správanie pri určitých situáciách, na ktoré ste vy zvyknutí reagovať úplne inak. Uveďme si jeden reálny príklad z Talianska. Taliani sú ako horkokrvný národ známy svojim temperamentom, ktorý je super. Až dokým sa nerozčúlia. Potom aj kúsok rozliateho mlieka pod stolom môže byť ohňom na streche, nehovoriac o tom, ako ich rozčúli, keď si do jedla pridáte soľ, pretože u vás na Slovensku ste zvyknutí si soliť pomaly aj chlieb s maslom (pre Sardínčanov je totižto veľkou potupou, keď si dochutíte akékoľvek jedlo. Je to akási urážka šéfkuchára, pre ktorého vaše dosolenie znamená, že jedlo nenavaril tak dokonale, ako by mal. A verte mi, že talianske ego pri tom trpí).
Sardínia a deti. Prečo ešte beháte?
Ďalším dôvodom s ktorým sa môžete stretnúť pri spolunažívaní s inou mentalitou sú rozdielne názory a predstavy na život (s ktorými sa samozrejme stretnete aj normálne, ale pri živote s cudzincom je to trošku iné). Takže napríklad vy chcete, aby sa vaše dieťa vrátilo domov o piatej večer, pričom váš partner mu povedal, nech si kľudne behá po parku. Čo tam potom, že prší ako z krhly a vaše dieťa má krátke nohavice a behá bosé. Že vy ste zvykli večerať o šiestej večer, pretože neskôr vám už pomaly trávi a predsa len nechcete vyzerať ako chodiaci plnený slivkový knedlik po pláži? Zabudnite. V Taliansku o šiestej večer ani nechyrujú o tom, že by nejaká večera mala byť, a čo tam potom, keď vy ležíte o polnoci ako starý spuchntý vorvaň na posteli a ledva predychávate. A takýchto príkladov rozdielov by som mohla menovať neúrekom.
Ach, tá láska…
Čo je však podstatné si uvedomiť je to, či dokážeme prijímať partnera takého aký je. S jeho dobrými aj tými menej pozitívnymi stránkami. Či nezištne milujeme jeho osobnosť, a či sa ho nesnažíme pretvoriť len na náš obraz, na našu predstavu. Pretože je jedno, či váš partner je Slovák, Číňan alebo hoci aj Eskimák. Podstatné je, či máte dostatok trpezlivosti a ochoty robiť vo vzťahu kompromisy, a či je vaša láska silnejšia ako ktorékoľvek problémy, s ktorými sa stretnete. Lebo láska je to, čo spája vzťah, keď v živote nastanú aj tie horšie situácie. Láska je to, keď partnerovi dávame celú našu osobnosť, keď potláčame vlastné ego, pretože chceme vidieť šťastie toho druhého. Toho koho milujeme. Pretože ako hovorí moja obľúbená kniha láska znamená zomrieť pre seba a žiť pre toho, koho milujeme.
PS: Ak sa chce niekto podeliť o svoje skúsenosti so životom s partnerom inej mentality, chce vedieť viac alebo chce len v niečom poradiť, kľudne mi napíšte či už sem alebo na moju facebookovskú stránku. Budem veľmi rada 🙂