Zlato Sardínie, vychýrená špecialita. Tmavojántárový, so zeleným odtieňom, s výraznou vôňou brečtanu,sladkého drievka a horkých bylín, ktorá sa mieša s mierne sladkou a kyslohorkou chuťou, ktorá časom slabne. Prestavujem vám zlato Sardínie, pán Horký med.
Med do kávy alebo zima dorazila
A je to tu. Dorazilo chladné počasie. Nielen na Slovensko. Aj tu sa nám pekne ochladilo, preto som povyberala všetky hrubé svetre, vlnené ponožky od babky a moju super veľkú a teplú deku. Zapli sme našu krbovú piecku, ku ktorej som položila veľké kreslo a povyberala knihy,ku ktorým som sa nedostala počas roka, a práve teraz nastalo obdobie na ich prečítanie. A aby bola atmosféra naozaj dokonalá, vždy si k čítaniu prinesiem aj obrovský tanier rôznych dobrôt z pekárne (moje najobľúbenejšie sú jednoznačne maslové sušienky, och to maslo) a k tomu dobrú taliansku kávu s horkým medom. Nič lepšie si neviem ani len predstaviť.
Moje srdce zahorelo láskou k horkému medu už po prvej lyžičke. Od vtedy sa ho neviem nabažiť. Chodím ho tajne kradnúť do špajzky Antonelly. Ach, Anto a jej špajzka. Antonellu, alebo ako ju my familiárne voláme Anto, som vám ešte nepredstavovala. Je to mama môjho priateľa a je v našom mestečku vychýrená cukrárka, a to miestny ešte nevedia, aká je aj skvelá kuchárka. Naozaj nepreháňam. A ako správna Talianka, ako sa povie, „melie ako mlyn“. Rozpráva, prisahám, viac ako ja (to je teda čo povedať), preskakuje z témy na tému a ja sa častokrát pristihnem, že môj mozog pri jej rozprávaní myslí častokrát na iné veci. Precitnem vždy pri otázke „Aj ty si to myslíš, že? “ načo vždy odpoviem „Sí, Anto“. Ktovie na aké všetky veci som už pritakala. No, ale toto nemá byť článok o Anto, takže späť k medu a jej špajzke.
Domáci med v špajzke alebo ako vzniká horký med
Anto nemá rada med, čomu sa veľmi teším, pretože mám dvere do jej špajzky vždy otvorené. Môžem si kedykoľvek zobrať pohár tohto horkého pokladu. Ona je celá šťastná, že jej mizne z regálov a ja som celá šťastná, že mizne z pohára do môjho brucha. Táto špecialita Sardínie sa vyrába z plodov rastliny, latinsky nazývanej Arbutus Unedo (taliansky corbezzolo). V našich záhradníctvach sa môžeme stretnúť najčastejšie s označením jahodový stromček, prípadne jahodovec obyčajný alebo aj planika obyčajná.
Na Sardínií je tento stálozelený listnatý menší strom naozaj rozšírený. Teraz na jeseň dorastajú jeho plody, červené, jedlé, guľaté bobule. Častokrát, keď sa idem len tak prejsť, ich pojedám. Trošku mi chuťou pripomínajú čerstvé figy. Naposledy ich pojedal aj náš pes (pri ňom ale nemôžem použiť slovo „pojedal“. On s prepáčením pažravo zožral všetky bobule, ktoré videl popadané na zemi), ktorý následne ozvracal celé naše auto.
Legendami opradená rastlina
K tejto rastline sa viažu mnohé legendy. Vedeli ste, že je vyobrazená na madridskom erbe spolu s medveďom? Vraj medveď objíma tento strom, aby no nikto neodrezal. Ďalšia legenda vraví, že z krvi obra Géryona, ktorého zdolal Herkules, sa zrodil strom, ktorý plodil ovocie bez kôstky. Gréci z dreva rastliny vyrábali flauty a pre Rimanov to bol posvätný strom, zasvätený nymfe Cardey, ktorá ochraňovala prah domovov.
Horký med, kvalita a zdravie
Horký med je naozaj vzácny, pretože rastie len málokde na svete (med sa vyrába len v tých oblastiach sveta, kde je možná jesenná a zimná produkcia včiel, nakoľko rastlina kvitne v októbri a novembri ) a je svojimi liečivými vlastnosťami naozaj jedinečný. Patrí medzi jednu z najznámejších špecialít na svete. Aj kvôli konzumácií tohto medu patria Sardínčania k ľuďom, ktorí sa dožívajú najvyššieho veku planéty.
Cena na Sardínií sa pohybuje cca od 10€ vyššie za 250g tohto medu. Čím je kvalita vyššia, tým samozrejme stúpa aj jeho cena. Má vynikajúce antialergické a antispetické vlastnosti, aktivizuje cirkuláciu krvi a mnohí včelári ho odporúčajú pre ľudí trpiacimi astmou. Vynikajúco účinkuje pri horúčke, bolestiach hrdla a chrípke.
Celkovo je horký med súčasťou dlhoročnej gastronomickej tradície ostrova. Domáci ho najčastejšie jedia spolu s ovčími syrami, chuťový zážitok sa zosilňuje, keď je syr pikantný. Ja ho obľubujem s ovčou ricottou. Odkukala som to od domácich a veľmi mi to tak chutí. A odkukávam aj mnohé ďalšie veci, o ktoré sa veľmi rada podelím aj s vami. A keďže je vonku za oknami zima, piecka mi pekne horí, idem si dať pár lyžičiek tohto zlatého pokladu 🙂