A že ich na Sardínií rastie neúrekom, chutia božsky a Sardínčania milujú všetko z hríbov, to by som si nikdy nebola pomyslela.

Ja som však už od mala neznášala hríby. Viem, na jedlo sa nepatrí hovoriť, že ho neznášam. Ale naozaj to tak bolo. Tento odpor som však nadobudla ešte za čias základnej školy, keď nám každý mesiac, minimálne dvakrát, podávali hubovú omáčku s knedlikom. A keďže to bolo za čias družiny, kde sa zbierali červené body za všetko zjedené jedlo (čierne body mal ten, kto všetko nespapal – to sa mne nikdy nestalo), vždy som chcela dostať červený bodík. Však keď som ich nazbierala desať, dostala som jeden veľký cukrík za odmenu! Kto by predsa nebojoval o cukrík! A tak som bojovala, až mi omáčka z úst vytekala (vždy som sa snažila predstaviť si, že ide len o super tekutú čokoládu, ale nikdy mi to nepomáhalo). Tým pádom sa u mňa podvedome vyvinul odpor k hríbom a od tejto chvíle som ich stále odmietala.

Hríby v lese

Sardínčania milujú svoju zem. Častokrát započujem výraz „mia terra amata“ čo doslova znamená moja milovaná zem. A tak ako milujú more, slnko a teplo, milujú aj svoje hory a lesy. Takže hneď, ako začne byť trošku chladno, začínajú sa preteky, kto príde domov s najväčším košíkom tých najkvalitnejších húb. Hríby tu nájdete v období od konca leta až po koniec jesene. A keďže každý domáci mi ich vychvaľoval a môj priateľ vždy tak slastne pomľaskával keď ich jedol,rozhodla som sa, že im predsa len dám šancu a skúsim ich ochutnať.

Hríby čo rastú pod zemou

Medzi najobľúbenejšie hríby Sardínčanov patrí hríb bronzový alebo „porcino nero“. Je to čiernohnedý (preto sa volá aj „nero“ teda čierny) alebo až čokoládovohnedý hríb s hrubým hlúbikom a bielou špongiovitou dužinou. Najviac sa vyskytuje v južnej Európe. Kto patrí k milovníkom húb vie, že aj na Slovensku máme oblasti, kde tento hríb hojne rastie (napr. v okolí Košíc). Celkovo ho však veľmi ťažko nájdete a preto patrí k veľmi cenným hubám.

Má veľmi aromatickú a intenzívnu vôňu, ktorá sa rozšíri po celej kuchyni tak, že by ste zjedli aj tú panvicu, na ktorej varíte. Práve kvôli svojej intenzívnej chuti a aróme sa považuje za jeden z najkvalitnejších hríbov. Kto chce nájsť hríb bronzový na Sardínií, musí mať veľkú trpezlivosť a musí byť veľmi pozorný, pretože tieto hríbiky sa radi schovávajú. Najčastejšie pod kopu lísta a zeminy. My sme našli dokonca dvojičky 🙂

Najvzácnejším hríbom na Sardínií je určite hľuzovka čierna (tartufo nero, sardínsky: lo scorzone), ktorý rastie pod zemou. Ich aróma je veľmi silná, mnohí vravia, že pripomína petrolej. Všetci sa však zhodujú na tom, že ich aróma je nezameniteľná. Keďže rastú pod zemou, k ich nájdeniu sa používajú špeciálne vycvičení psi alebo ošípané. Nakoľko sú naozaj vzácne, ich cena sa na Sardínií pohybuje od 400€/kilo.

Sardínska kuchyňa a recept z hríbov

K veľmi obľúbeným hríbom okrem porcina patrí aj hliva ustricová (pleourotus ostreatus, v sardínčine: cordolinu eru), hliva kotúčová (cardoncello), poľnička topoľová (pioppino), muchotrávka cisárska (ovolo buono), ktoré sa v sardínskej kuchyni vyskytujú naozaj často.
Najčastejšie sa huby pripravujú k cestovine typu tagliatelle. My sme si doma urobili spaghetti. Hríby pripravíte tak, že na panvicu dáte trošku olivového oleja, nakrájaný cesnak, čerstvú petržlenovú vňatku a na drobno nakrájané hríby. Keď hríby pustia vodu (cca po 5 minútach na panvici) pridáte soľ. Počkáte kým sa vstrebe prebytočná voda z hríbov a pridáte uvarené tagliatelle 🙂 Nepridávate žiadnu smotanu ani mlieko (ako sa to používa často u nás) a takto podľa Sardínčanov budete cítiť len chuť čerstvo nazbieraných hríbov. A tá chuť je úžasná. Tento recept sa stal mojím najobľúbenejším. A že si budete až prsty oblizovať, to vám garantujem 🙂