A tak som sa ja, osoba, ktorá dovtedy jedla všetko s nápisom „gluten free, vegan a lactose free“ dostala na Sardíniu.

A to vám teda poviem, bol to šok! Totižto, len čo Sardínčania otvoria oči, prvé slovo, ktoré im príde na rozum je káva a pečivo. Takže každé ráno môžete vidieť desiatky Sardínčanov postávajúcich v dlhých radoch v kaviarňach prekrikujúc a čakajúc na svoje prvé ranné „capuccino“ do ktorého si s chuťou namáčajú nejaký ten nezdravý, a hlavne kalorický croissant alebo všelijaké iné pečivo. A že tých druhov pečív je neúrekom, to vám teda môžem garantovať. Bohužiaľ, mylne som si myslela, že „la dolce vita“ začína pre Talianov už ráno. Už aj sem dorazil náš stres každodenný, takže nájdete len málo Talianov, ktorí si svoju kávičku s pečivom naozaj vychutnávajú. Poznáte to, práca a povinnosti majú prioritu. Takže moja romantická predstava o dlhých raňajkách pri prvých ranných lúčoch slnka sa šmahom ruky vytratila. A to sa nejdem rozpisovať o tom, že taliani zjedia na posedenie len jeden kus pečiva. Ja, ako správna Slovenka, by som zjedla kľudne aj tri kusy a pokojne by som si ich všetky natrela hrubou vrstvou masla s ešte hrubšou vrstvou čokolády a dokonca by som si vypýtala aj ďalšie capuccino. Spravila som to len raz a po pohľade môjho priateľa asi aj posledný. V jeho prítomnosti 🙂

Čo sa týka obeda hádajte aké jedlo prevláda v Taliansku? Áno, tipujete správne, je to cestovina. Na všetky možné spôsoby. A je neskutočne dobrá. Ako všetko jedlo sa pripravuje len z pár lokálnych surovín, ktoré dohromady vytvárajú skvelu kombináciu, a to povestné nebíčko v papuľke vám ani neviem opísať. Častokrát môžete vidieť ako niektorí ľudia zajedajú cestovinu chlebom alebo sa robí tzv. „scarpetta“. To znamená, že po dojedení chodu zvyšný olej (olivový) alebo šťavu z jedla vytriete chlebíkom. To tu Sardínčania naozaj milujú a robia to asi po každom jedle. Na moju otázku, či pri toľkej spotrebe chleba je ten chlieb gluten free, každý len neveriacky pokrúti hlavou. Nie, Sardínčania sa gluténu neboja. Práve naopak, vychutnávajú si ho. A mnohí domáci vám povedia, že základom každého pokrmu nielen v súčasnosti ale hlavne v minulosti bol chlieb. A tradície sa na Sardínií naozaj dodržujú.

Jednochodové jedlo, čo vám šibe?

Ďalšou zaujímavosťou, ktorú nesmiem vynechať je, že na Sardínií nikdy nebudete jesť len jeden chod. Jedlo sa tu skladá z viacerých chodov, pričom Sardínčania jedia ako to oni nazývajú „poco di ogni cosa“ alebo z každého (jedla) kúsok. Áno, premýšľate správne. Sardínčania sa neprepchajú len jedným druhom jedla ako to robíme my, a potom ledva odfukujeme. Preto na stole nikdy nesmie chýbať chlieb, kvalitné syry (hlavne ovčie a kozie), salámy (typu prosciutto), zelenina, ovocie a nakoniec ich domáce koláčiky.

Naozaj obľúbeným pokrmom Sardínčanov je aj mäso. Na môj vkus ho jedia až veľmi často a obľubujú hlavne mäso, a teraz sa podržte, z koňa (o príbehu koňa, ktorého som videla a kochala sa jeho nádherou asi 10 minút a mojom predinfarktovom stave keď som sa dozvedela, že ho chovajú na jedenie si napíšeme niekedy nabudúce). Mäso tu má naozaj božskú chuť, pretože zvieratá sa tu voľne pasú po lúkach a každý si nejaké to zvieratko chová aj doma. S tým súvisí nielen kvalita mäsa ale aj mlieka a výrobkov z neho, ktoré tiež konzumujú neustále.

Ak to mám celé zhrnúť, Sardínčania nepodľahli aktuálnej móde žitia bez laktózy, lepku a mäsa. Mne sa zdá, že je to tu práve naopak, pretože Sardínčania sa neustále riadia svojimi tradíciami, ktoré sú pre nich nemenné už niekoľko rokov.