Život v zahraničí je mnohotvárny. Na jednej strane ponúka množstvo pozitívnych vecí, ktoré vás posunú a mnohému naučia. Na strane druhej sa spája aj s ťažkými, neľahkými chvíľkami a vecami, na ktoré si častokrát neviete zvyknúť ani po pár rokoch prežitých za hranicami nášho malebného Slovenska. A práve o nich bude druhé pokračovanie článku o živote v zahraničí.

Sardínia, môj vlastný cestopis

Sardínia, miesto, ktoré mi tak prirástlo k srdcu, že sa stalo mojím druhým domovom. Do teraz si pamätám na ten deň, kedy moja noha  po prvýkrát vstúpila na tento prenádherný ostrov. Spomínam si na ten jemný vánok, ktorý vial a zapadajúce slnko v čase nášho pristátia.  Neopísateľný zážitok, ktorý mi pripomína úryvok z nejakej romantickej knihy, a na ktorý dodnes veľmi rada spomínam. Živo sa mi vryli do pamäti moje prvé pocity eufórie, nadšenia, z nového miesta, ale aj strachu z nových vecí, ľudí a krajiny. Lebo človek sa vždy nepoznaných vecí bojí a má z nich rešpekt. Ten rešpekt som mala aj ja.

Čas však pomaly plynul a od môjho prvého dňa na ostrove prešlo pár rokov. Rokov, ktoré som strávila na tomto prekrásnom mieste. Mnohí ľudia mi hovoria a častokrát sa stretávam s názorom, že život za hranicami Slovenska a tobôž na Sardínií musí byť krásny, samé nič nerobenie a samá siesta, more a slnko. Skutočnosť je však iná, a s tými pozitívnymi stránkami sa spájajú aj veci negatívne, a častokrát nepríjemné. Veci, na ktoré si dlhodobo neviete zvyknúť, aj keď ste si spočiatku mysleli, že si na ne zvyknete.

Kde sú všetci, kde je Sardínia?

Ak niekde vycestujete sami, vedzte, že určité obdobie bude trvať, kým si nájdete nejakých kamarátov a blízkych ľudí, s ktorými vám bude dobre, a ktorým budete môcť dôverovať. A verte mi, niekedy je naozaj ťažké nájsť toho „správneho“ človeka resp. ľudí ktorí vám sadnú, a s ktorými sa budete cítiť sami sebou. Veľmi to záleží od krajiny, do ktorej sa dostanete a od jej mentality. Pretože každý národ je iný. Typickým príkladom sú domáci Sardínčania, ktorí predtým, ako si vás pustia k telu, si vás musia ako sa hovorí „oťukať“. Dvere do ich sŕdc sa otvárajú naozaj pomaly, ale keď sa otvoria, máte vyhraté a ostávajú otvorené po celý život.

Dovtedy však na všetky aktivity budete sami. Úprimne, ja ako človek veľmi neposedný a extrovertný som s tým veľakrát mala problém, takže niektoré knižky, ktoré som si zobrala so sebou zo Slovenska som prečítala dva-tri krát, pričom predtým som sa vždy dušovala, že ja jednu knižku určite dvakrát čítať nebudem. Nuž, človek mieni…

Sardínia po anglicky alebo jazyková bariéra v zahraničí

Ďalšou nevýhodou, aspoň na začiatku vášho pobytu, je jazyk krajiny. Ak ho dobre neovládate, resp. ak ho neviete vôbec tak, ako som nevedela ani ja po taliansky, máte problém. Spočiatku je to super sranda, komunikujete rukami, nohami, priblblo sa usmievate, trepete z dve na tri. No neskôr vás začne rozčuľovať, že niečo chcete povedať a neviete ako, alebo naopak, že niečo ste povedali a nik vás nerozumie. Že ako zistíte, že človek s ktorým sa rozprávate vám nerozumie? Veľmi jednoducho. Bude na vás uprene pozerať pár pre vás nekonečne dlhých sekúnd a zrazu sa len priblblo usmeje a odpovie „uhm“. Vtedy si môžete byť istí, že dotyčný ani len netuší, o čom to vy vlastne rozprávate a už vôbec netuší čo mu chcete povedať. Samozrejme časom sa to zlepší a aj vy budete v jazyku istejší a budete si ho cibriť. Stále však treba počítať s tým, že to nie je váš materinský jazyk.

Iná mentalita, iné zvyky. Sardínia a sardínska mentalita

A prichádza pre mňa jeden z kameňov úrazu. Osobne by som si nikdy nebola pomyslela, že iná mentalita mi bude robiť problém. Mne extrovertovi, ktorý miluje ľudí a ľahko sa prispôsobuje novým veciam. Musím však priznať, že opak je pravdou. Treba si uvedomiť, že každý národ je iný, má iné zvyky a tradície a ľudia, ktorí tu žijú vyrastali v inom prostredí v akom ste vyrastali vy. Tým pádom sa častokrát stretnete s rôznymi reakciami na rôzne situácie, na ktoré by ste vy možno reagovali úplne inak.

Sardínčania, tým, že im v žilách koluje horúca južanská krv sú celkovo prchkejší, rýchlejšie sa nahnevajú a vzplanú a niekedy, z môjho pohľadu, rýchlo strácajú hlavu. Sú veľmi tvrdohlaví, rýchlejšie sa urazia (áno,áno, hlavne, čo sa chlapov týka. Lebo nie je nič horšie ako ohrdnutí Talian) a za volantom ich radšej nechcite stretnúť resp. radšej sa im oblúkom vyhnite.

Slovensko, moja domovina

Úprimne, pre mňa jednou z najťažších vecí, s ktorou sa život v zahraničí spája je smútok za domovom. Pretože aj keď si za hranicami nášho malebného Slovenska nájdete množstvo kamarátov, ľudí vám blízkych, rodina je niečo, čo vám bude chýbať za každých okolností, kdekoľvek na svete sa budete nachádzať. Našťastie už existujú výdobytky modernej techniky ako je skype, prostredníctvom ktorých vašich najbližších môžete vidieť, ale nikdy to nebude také ako keď sa ráno zobudíte a na kuchynskom stole nájdete pripravenú tú najlepšiu praženicu od vašej mamky. Tí, ktorí sú v zahraničí dlhodobo vedia, o čom rozprávam. Smútok za domovom a priateľmi je jedna z najťažších vecí, s ktorou sa pri pobyte v cudzine treba vyrovnať.

Tak ako má všetko v živote svoje kladné, pozitívne stránky tak všetko má aj svoju opačnú, negatívnu stránku. A tak je to správne. Bez ťažkostí a negatívnych stránok sa človek nemá kam posúvať, nemá kam rásť. Pretože všetko to, čo sa nám na prvý pohľad zdá byť náročné a nezvládnuteľné, nám v konečnom dôsledku pomáha formovať našu osobnosť, sťať sa lepšími a silnejšími. Podstatné však je počúvať to, čo nám našepkáva naše vnútro, že je pre nás najlepšie a nenechať sa odradiť strachom, obavami a predsudkami ostatných ľudí. Život máme len jeden a je škoda ho premrhať na mieste, ktoré nám nič nedáva a nijak nás neposúva.