Po krásnom letnom období  plného slnka, tepla, studených limonád a rozžiarených tvárí nám na dvere zaklopala pani Jeseň. Tá so sebou priniesla naozaj nevídané počasie v podobe dlhých dažďov a búrok, ktoré ochromili celý tento ostrov. Ale priniesla aj niečo iné. Sviatok uctenia si pamiatky zosnulých, ktorý patrí na ostrove k jednému z najobľúbenejších sviatkov. A presne o ňom bude reč v dnešnom článku.

No to je teda počasie! Táto veta sa v poslednom období najčastejšie nesie ostrovom, no myslím, že v nepatrnom závese hneď za ňou stojí a konkuruje jej táto veta: „Už by som si konečne mala kúpiť nejakú tú tekvicu!“. A ja už pri slove tekvica len trikrát pregúľam očami, pretože sa mi vybavia všetky spomienky z detstva, keď sme so sestrou ako malé stáli pri nákupnom košíku v obchodnom centre, a v nemom úžase sme sledovali našu mamu, ako v najvyššom možnom nasadení do neho hádže najnovšie typy svietnikov, vencov a tony zápaliek. A toto prudké nasadenie sme mali možnosť sledovať aj doma, kde sme už videli len naukladané tekvice na parapetných doskách zoradené od najväčšej po najmenšiu. Nuž, takže pri prvom započutí slova tekvica (la zucca) mi bolo jasné, že prichádza obdobie Dušičiek, obdobie, ktoré má tu na ostrove veľmi silnú tradíciu a je obyvateľmi oslavované úplne iným spôsobom, na aký sme zvyknutí u nás na Slovensku.

Sviatok Všetkých svätých

Sviatok Všetkých svätých má pôvod už v keltskej tradícií (sviatok Samhaim), ktorý sa slávil v deň keltského Nového roka a tento obyčaj prebralo aj kresťanstvo, ktorý mu dalo nový obsah v podobe Sviatku Všetkých svätých. Na Sardínií nesie tento sviatok svoj vlastný názov v závislosti od toho, z ktorého kúta Sardínie pochádza. Takže môžete na ostrove započuť rôzne názvy ako Is Animeddas (používajúci sa na juhu ostrova), Su Mortu Mortu (sever ostrova), Su Prugadoriu (medzi provinciami Cagliari a Ogliastra), Pedi Cogone (Barónia). A tak ako sa líšia názvy tohto sviatku tak je v tomto období ostrov naozaj rôznorodý. Miešajú sa tu všetky farby, chute a vône prepletené detským smiechom, sladkosťami a tradíciami s okamihmi každodenného života. A tak Sardíniu môžete vidieť z  iného svetla ako obvykle a svojou zvláštnou atmosférou sa vám vryje do srdca tak o trošičku viac.

La tavola dei morti (stôl mŕtvych)

Na ostrove panuje legenda, ktorá má svoje korene už v dávnych, minulých časoch a traduje sa až do dnešných dôb. Vraví sa, že v čase medzi 31. októbrom až 2. novembrom, obdobím, kedy jeseň naberá na sile, denného svetla ubúda a tma je prívetivejšou k zosnulým, prichádzajú mŕtvi naspäť do svojich domovov. Aby si vychutnali tú čarovnú domácu atmosféru, svoje zvyky a rodinu a v neposlednom rade hlavne jedlo, ktoré im bolo pripravené, a ktoré umožňuje dialóg medzi mŕtvymi a živými. Prečo práve jedlo? Pretože v minulosti Sardínčania verili, že všetko sa rodí v zemi, od malého semienka, ktoré je do nej zasadené a ktoré vykvitne, až po človeka, ktorý je z nej stvorený a v čase svojej smrti opäť do nej pochovaný. Jedlo sa stalo akýmsi prostredníkom medzi životom a smrťou, a preto sa tu každoročne 31. októbra pripravuje „la tavola dei morti“, na vykŕmenie mŕtvych duší.

La tavola (stôl) sa hemží jedlom od výmyslu sveta od ručne pripravených makarónov, fazule, orechov, gaštanov, granátových jabĺk, pohára vína a džbánu vody pričom sa druh jedla líši v každej časti Sardínie. Stôl sa takto pre pozostalých nechá prestretý celú noc, pričom ešte dnes niektorí staručkí Sardínčania majú vo zvyku posadať si okolo krbu a rozprávať si rôzne príbehy a legendy vzťahujúce sa k mŕtvym. Tí sa vracajú znovu do svojej ríše pred zimným slnovratom.

Halloween na Sardínií

Keby ste žili na Sardínií, tak práve v tomto období by ste už asi mali plné zuby búchania na dvere a zvončeka, ktorý sa ide roztrhnúť od toľkého zvonenia. To práve „bambini“ oblečené za rôzne masky chodia od domu k domu s tradičným “dolcetto o scherzetto” a zbierajú dary pre duše mŕtvych v očistci (pro su ‘ene ‘e sas ànimas). Takže podobne ako sa u nás na Veľkú noc dostávajú vajíčka, tak sa na Sardínií v tomto období rozdávajú dobroty v podobe gaštanov, sušeného ovocia, sladkostí, typických sardínskych koláčikov pre toto obdobie alebo bieleho chleba (hlavne v oblasti Ulassai).

A vedeli ste, že vraj na Sardínií sa omnoho, omnoho skôr pred známym Halloween-om z tekvíc vyrábali a modelovali rôzne strašidelné postavy a tváre (sa conca e mortu), ktoré slúžili buď ako vtip alebo na nahnanie strachu? Z toho vyplýva otázka. Nie sú to náhodou Američania, ktorí okopírovali tento zvyk od Sardínčanov? A čo ak sa Halloween narodil práve na Sardínií?