Sardínia je naozaj krásnym a magickým miestom, ktoré sa určite oplatí navštíviť. Okrem čarokrásneho prostredia však v sebe ukrýva v aj čosi iné. Poklad, ktorý neobjavíte pri návšteve nejakého dovolenkového rezortu. Tento poklad je ukrytý hlboko v srdci tohto ostrova, tam, kde hocikto len tak ľahko neprenikne. Pretože domáci Sardínčania si ho chránia tak, ako si chránia celý svoj ostrov, svoju rodnú zem, ktorú by nedali za nič na svete. Tá, ktorá je pre nich rajom na zemi. Rajom, pre ktorý urobia všetko, len aby z neho nemohli byť vyhnaní.
Čo je to tým pokladom, o ktorom píšem v úvodnom odstavci ? Odpoveď bude možno pre niekoho trošku zarážajúca. Aj pre mňa by isto iste bola, keby som Sardíniu nepoznala a niekde by som si prečítala úvodné riadky článku. Pokladom, ktorý Sardíniu robí Sardíniou a bez ktorej by nebola tým, čím je, je prosím pekne „MLIEKO“. Áno, áno čítate dobre. Bez mlieka si domáci nevedia predstaviť svoj život. S mliekom je už spojená história ostrova, s mliekom je spojený každodenný život domácich obyvateľov, každý jeden deň na ostrove. Mlieko pijú hádam všetci domáci (okrem tých samozrejme, ktorí majú s jeho trávením nejaký problém) od malých pojašených sardínskych detí až po staručkých Sardínčanov, ktorí si svoje každodenné kozie cappuccino a latté nevedia vynachváliť a bez ktorého, hlavne, by ich deň nezačal tak, ako začať má.
Zaujímavosti Sardínie a Claudia
Do teraz si pamätám na ten moment, kedy som vkročila do malej, lokálnej, domácej „syrárne“, kde som bola vyslaná, aby som od majiteľky tohto čarovného miesta, Claudie, prevzala pár litrov mlieka a ricotty. Totiž to, u nás v pekárničke sa chystalo veľké pečenie obľúbených domácich sardínskych „pardúl“ (pardule con ricotta) a ricotta v chladničke nepostačovala ani na štvrtinovú dávku koláčov. Dopyt po pardulách bol taký obrovský, že domáci Sardínčania nám chodili búchať na dvere, či už sú tieto sardínske dobroty hotové, a kedy konečne si ich môžu vziať. Sardínčania sú naozaj maškrtný národ, a keď je niečo vyrobené kvalitne a s láskou, už sa ich tak povediac, nezbavíte. A čo je podstatné, získate si tak doživotných zákazníkov, a to je pre každého pekára a cukrára veľmi veľká pocta. A tak, ako bola obľúbená aj naša pekárnička, tak bola u nás v dedinke obľúbená aj Claudia, domáca chovateľka oviec, ktorá robila tie najlepšie ovčie produkty, aké som kedy vo svojom živote mohla ochutnať.
Keď zájazd na Sardíniu nie je zájazdom
Keby ste vstúpili do jej maličkej miestnosti, kde predávala všetky domáce ovčie výrobky, ostali by ste v nemom úžase tak, ako som ostala aj ja. Toľko druhov syra po kope som ja za celý svoj život nemala možnosť vidieť, a tak trošku som sa cítila ako Alenka v ríši divov. Teda až na to, že tu som skôr bola Silvia v ríši syrov. Tento, pre mňa magický okamih, umocňovala svojím rozprávaním aj samotná Claudia. Rozprávala mi o svojom živote. O tom, ako každé ráno musí skoro vstávať, aby aj s manželom mohli vyviesť ovečky na pašu. Rozprávala mi o histórií ostrova, s ktorým je chov oviec a kôz spätý už od nepamäti. Zasvätila ma do tajov výroby syra a vysvetlila mi, že chuť kvalitného syra sa hneď pozná, tak ako to poznajú aj všetci domáci ostrova. Práve kvôli tomu je kvalita tým prvoradým, na čo sa domáci obyvatelia pozerajú. Pretože nie je nič nad domácu výrobu syrov a domácu produkciu akéhokoľvek produktu.
Rozprávala mi, ako miluje svoju prácu a ako miluje ten pocit zadosťučinenia keď niekomu jej produkty chutia. Vysvetlila mi, že pre niekoho sú oni, chovatelia oviec už len zastaraným povolaním, niečím na čo sa treba pozerať ako keby cez prsty. Myslela tým Talianov z kontinentu, ako nazývajú domáci taliansku čižmu, pretože tí pridelili Sardínčanom nálepku „pastieri“ o ktorej sa vyjadrujú naozaj veľmi posmešne a mnohokrát si aj z obyvateľov ostrova robia srandu. Spomenula aj ťažké časy pastierov, ktorým konkurujú veľké industriálne spoločnosti a tlačia cenu mlieka na čo najnižšiu úroveň čo častokrát domácim pastierom nepokrýva ani len náklady.
Ovčie a kozie mlieko – zlaté poklady ostrova
Mlieko, najmä ovčie a kozie, je naozaj pre Sardínčanov pokladom. Jeho pitie a výroba mliečnych výrobkov z neho, je akousi tradíciou ostrova, ktorú si udržiavajú až do súčasnosti. A myslím, že aj práve vďaka nemu sa domáci dožívajú takého vysokého veku, akého sa dožívajú, pričom nepodliehajú žiadnym „módnym trendom“. Je síce pravdou, že niektorí obyvatelia Sardínie majú problémy s trávením mlieka (to vychádza z ich genetiky), ale na ostrove len naozaj málokoho uvidíte piť rôzne sójové náhrady. Tie sú, ako vám domáci povedia, pre nich len akási ochutená voda, takže pri slove „náhrada mlieka“ častokrát počujete tradičné „púúúúú“ (niečo ako našej fuj). Pretože podľa Sardínčanov, nie je nič nad domácu, kvalitnú produkciu. Tú, ktorú treba podporovať a vážiť si tých, ktorí ju pre nás s láskou zabezpečujú 🙂
PS: Téme mlieka, ovčích a kozích výrobkov na ostrove sa ešte budem venovať. Takže len pozorne sledujte môj blog 🙂