Tak ako je pre Sardínčanov dôležité kvalitné jedlo a ich milovaná zem, tak pre nich dôležitú a nenahraditeľnú úlohu zohráva viera v Boha. A tak ako Taliansko bez pizze nie je Talianskom, tak to platí aj v prípade náboženstva.

Modlitby, kostol a skupinky

Ak patríte k veriacim ľudom tak v tom prípade Taliansko nemôže byť pre vás lepšou destináciou. O kostoly a rôzne baziliky tu neni núdza, pretože naozaj veľká časť obyvateľov verí v Boha, pričom prevláda rímsko – katolícke náboženstvo (až 90%). U nás v mestečku sa vytvárajú skupinky ľudí, ktorí sa spoločne chodia modliť do kostola. Takže častokrát zazriem takúto skupinku rozprávajúc sa v niektorej z mohých uličiek preberajúc „najhorúcejšie náboženské témy“. Aj moja 78 ročná vitálna susedka, signora Maria, mi každý deň z poza múry domu máva, a ohlasuje, že je najvyšší čas aby som aj ja zavítala do kostola. A ja som si bohužiaľ ešte nenašla moju do kostola chodiacu skupinku, takže moja prítomnosť zatiaľ absentuje. Nie, že by sa mi nepáčila skupinka signory Marie. Ale pravdupovediac, trošku mladšej vekovej kategórie by nebolo na škodu.

Čo však musím dodať je, že moja susedka, signora Maria, mi však takto máva každý boží deň. Keď nie pre návštevu kostola, tak ma pozýva na „pokec“ pri kávičke. A vždy, keď k nej zavítam na návšetevu, len udivene pozerám, koľko sošiek a krížikov má po celom dome. Ešte sa mi ich nepodarilo zrátať, ale už sa na to dlhšiu dobu chystám.

Páter Pio? Je všade!

Podobne ako moja susedka, má aj väčšina Sardínčanov vo svojich domoch množstvo rôznych sošiek, krížikov, obrazov a náboženských kníh. Ja veľmi často u nás v mestečku Burcei vídavam sošky svätého Pátra Pia, ktorý sa považuje za najvýznamnejšiu osobnosť minulého storočia a často sa o ňom hovorí ako o druhom svätom Františkovi. A samozrejme lokálpatrioti Taliani nedajú dopustiť na svojich rodákov a sú na nich právom pyšní. Pretože aj Páter Pio, občianskym menom Francesco Forgione, sa narodil v chudobnej dedinke Pietrelcina neďaleko Neapola. Viete tam, kde sa robí tá najlepšia talianska pizza a kde je naozaj škoda nezavítať a neochutnať ju.

Patróni Sardínie

Na Sardínií majú množstvo svätých, a tak aj tá najmenšia dedinka má svojho miestneho patróna, na počesť ktorých domáci Sardínčania usporadúvajú rôzne „festy“ alebo oslavy. Tiež je zvykom, že v každej dedinke je zriadené „comitato“ resp. výbor ľudí, ktorý zbiera peniažky na každoročné oslavy svojich patrónov. U nás v mestečku Burcei je patrónka Santa Maria di Monserrato.

Ďalšou veľmi významnou svätou je Santa Barbara, alebo svätá Barbara, ktorej sviatok sa v Taliansku oslavuje 4. decembra. Svätá Barbara je v Taliansku, podobne ako u nás sv. Florián, patrónka hasičov. V tento deň hasiči po celom Taliansku organizujú rôzne slávnosti, súťaže a prehliadky. A samozrejme zasväcujú jej aj množstvo svätých omší. Taktiež jej patronát patrí baníkom, delostrelcom, staviteľom a je aj ochrankyňou dievčat.

S menom Santa Barbary sa na Sardínií spája aj veľmi známa a prekrásna jaskyňa „Grotta di Santa Barbara“, ktorá bola náhodne objavená pri vykopávaní studne v roku 1952. Táto jaskyňa je charakteristická kryštáľmi tmavohnedého baritu, ktorými sú pokryté steny jaskyne a nádhernou veľkou sálou, pokrytou stalagmitmi, aragonitmi a stalaktitami vysokými viac než 20 m. Je to naozaj prekrásna jaskyňa, preto ak máte radi jaskyne, nezabudnite ju pri vašich potulkách na Sardínií navštíviť.

Hurá, ide sa oslavovať

Sardínčania sa ako horkokrvný a temperamentný národ  radi zabávajú. Preto využívajú všetky náboženské sviatky a všetky svoje festy ako príležitosť, kedy si tak trošku môžu uhnúť z kopýtka. Takže počas festivalov tu ľudí vidíte tancovať, popíjať, námestia sú vyzdobené rôznymi slávnostnými ozdobami a samozrejme, čo môžu robiť Sardínčania? Hádate správne. Jesť. A toto obdobie je moje naozaj obľúbené, pretože ľudia sú dobre naladení a cítiť tu naozajstný život a pravý temperament národa. To, že nás pes Igor sa po týchto oslavách cíti fyzicky aj psychicky vyčerpaný z toľkého brechotu, to sa naozaj nečudujem. Nuž nie nadarmo je to sardínsky pes a sardínsky pes predsa musí štekať do všetkého, čo sa okolo neho mihne.

Mnoho slávností na Sardínií sa koná práve teraz, v období Veľkej noci. Práve tento týždeň tu máme obdobie svetoznámeno karnevalu, ktorý začína po sviatku Troch kráľov, takže v našej pekárničke vyprážame všetko, čo vypražiť môžeme. Pretože vyprážané „dolci“ v tomto období musia byť. Rovnakej popularite sa okrem karnevalu teší aj odbobie 15. augusta a sviatku „Ferragosto“, sviatku na Nebovzatia Panny Márie, ktorý patrí medzí najdôležitejší sviatok letnej sezóny v Taliansku. Nuž, ale tento sviatok je tak obšírna kapitola, že z toho budúcnosti urobím samostatný článok.

Máj- symbol regenerácie

Mojím najobľúbenejším a z môjho pohľadu najkrajším sviatkom na Sardínií je náboženský sviatok svätého mučeníka Efisia, ktorý je hlavne pre turistov veľmi populárny, pretože tu môžete vidieť kroje z celého ostrova. Ako poďakovanie za záchranu po strašnej morovej epidémií, ktorá v roku 1656 otriasla mestom, sa v hlavnom meste Cagliari rozhodli každoročne sláviť tento sviatok a mesiac máj sa stal mesiacom a symbolom regenárcie. Je to jeden z najdlhších peších procesov v Európe, kedy z hlavného mesta Cagliari je socha svätca prenášaná do jedného sardínskeho mestečka s názvom Pula a späť. A keby ste chceli, môžete sa pridať aj k pešo kráčajúcim Sardínčanom. Ručím vám, že o zážitok budete mať postarané.

A čo vy? Aké slovenské sviatky najradšej slávite?