Začína karnevalové obdobie. To je spojené s oslavami po celom ostrove, ale spája sa hlavne s mojím najobľúbenejším – jedlom. A najmä, poriadne kalorickým jedlom, pretože toto obdobie je spojené s vyprážaním.  A viete, čo je najobľúbenejšou a najznámejšou karnevalovou pochúťkou, bez ktorej si domáci nevedia predstaviť tento čas? Tak v tom prípade čítajte dnešný článok, kde si o tejto tradičnej maškrte povieme viac.

Och tie vône, ktoré sa šíria ostrovom. Darmo, človek sa aj rozhodne, že konečne by mohol zhodiť nejaké to kilečko, ale čo narobíte, keď domáci Sardínčania stále niečo oslavujú a vy stále chcete len všetko ochutnávať? Potom nečudo, že vaše krivky sa pomaly zaobľujú až tak, že si v zimnom výpredaji musíte nakúpiť pár konfekčne väčších nohavíc, lebo tie, ktoré máte v skrini, ste museli podarovať svojim konfekčne štíhlejším kamarátkam. Presne tým kamarátkam so super vypracovanými sexi nohami a zadkom, ktoré im ticho závidíte, zatiaľ čo vy sa cítite ako taká jaternica, ktorú už už ide vyrútiť z črievka.

Sardínia, čo vidieť alebo Sardínia a karneval

Karnevalové obdobie na ostrove každoročne začína oslavami sv. Antona (Sant´Antonio, alebo aj il Santo del Fuoco), ktoré prichádzajú krátko po vianočných sviatkoch, z noci od 16 do 17. januára, a sú predzvesťou karnevalového obdobia a sviatkov Veľkej noci. Na ostrove sa táto „festa“ teší veľmi veľkej obľube, pretože sa jedná o jeden z historicky najstarších oslavovaných sviatkov, ktorému sa prikladá veľká úcta a rešpekt.  Kult sv. Antona má osobitný pôvod a spája sa s mnohými pohanskými rituálmi, ktoré praktizovali miestne komunity na počesť rôznych pohanských božstiev, ktoré charakterizuje množstvo legiend, symbolov a príbehov, ktoré sa tiahnu celým ostrovom.  Najznámejšia legenda hovorí o sv. Antonovi ako o zlodejovi, ktorý ukradol oheň bohom z pekla aby ho mohol priniesť na svet a komu inému, ak nie nám ľuďom. Preto sa tento svätý nazýva aj svätcom ohňa, a na jeho počesť sa počas osláv zapaľujú ohne a vatry po celom, celučičkom ostrove, pričom domáci Sardínčania, oblečení v maskách (mamuthones, issohadores), okolo nich rituálne tancujú.

Zeppole, typická karnevalová maškrta

S karnevalovým obdobím prichádza, podobne ako je to aj u nás na Slovensku, obdobie maškrtenia a hodov. Domáce gazdinky majú v tento čas plné ruky práce s prípravou tradičných sardínskych koláčov, ktoré sa líšia podľa toho, v ktorej časti Sardínie sa nachádzate. Jednotou pochúťkou, typickou pre všetky oblasti ostrova sú „zeppole“ ktoré pozná už každé malé sardínske „bimbo“, a podľa toho, akú časť Sardínie navštívite, sa líši ich spôsob prípravy a taktiež aj ich názvy. Od zippulas (tzipulas – stred a juh Sardínie), Frisciolas ( Oristano, Bosa), Cattas (Barbagia), Frittura araba (Cagliari), Bryniols (Alghero) až po Frisgiori  longhi  (Sassari, Gallura).

Sardínčania zeppole doslova milujú, tak ako milujú všetko vyprážané. Možno sa teraz budete čudovať. Sardínčania, tí, ktorí sa dožívajú, ako jeden z mála národov, najvyššieho veku planéty a jedia vyprážané? Veruže áno. Domáci sú veľmi maškrtný národ a naozaj si radi pochutia na niečom „nezdravom“. Ale aj tu platí tradičné, všetko s mierou, takže darmo, celý plech týchto vyprážaných dobrôt na jeden raz určite (ako to zvykneme sem tam robiť my) nespáckajú.

Zeppole alebo fatti fritti?

Čo sú to teda tie zeppole? Zeppole sa dajú prirovnať k našim šiškám alebo ako sa u nás doma nazývajú, pampúchom.  Konzumujú sa najčastejšie samotné posypané cukrom, ale niektorí domáci ich majú radi aj s krémom (ja osobne preferujem tie bez náplne). Na ostrove sú častokrát zamieňané s ďalšou vyprážanou pochúťkou nazvanou „fatti fritti“, no zeppole, sú, čo sa týka spôsobu prípravy cesta, úplne odlišné. Takže ak niekedy navštívite Sardíniu, nedajte sa pomýliť. O samotných „fatti fritti“ chystám osobitný článok, takže si rozdiel určite všimnete a možno budete opravovať aj samotných Sardínčanov 🙂

Sladké sardínske tajomstvo

Viete, že na Sardínií sa traduje, že existuje toľko druhov „zeppolí“, koľko je tu rodín? Totiž, každá domáca sardínska rodinka má svoj vlastný recept na túto maškrtu, ktorý si úzkostlivo chráni ako najväčšie rodinné tajomstvo. To tá hrdosť a sem tam ješitnosť národa. Takže niekto pridáva cukor až po samotnom vyprážaní, niektoré cestá sú zas plné mlieka a vajec a mnohí pridávajú do cesta aj uvarené zemiaky, ktoré zaručia mäkkosť a nadýchanosť zeppole. Obľúbené sú aj zeppole, do ktorých sa pridáva domáca „pálenka“ nazývaná „Acquavite“ alebo pomarančový likér. Ako sa u nás zvykne vravieť, iný kraj, iný mrav.

Podobne ako sa líši spôsob prípravy, tak sa líši aj forma, ktorú majú tieto, ako ich ja volám, vyprážance. V našej oblasti (Cagliari) sú typické dlhé zeppole, ktoré pripomínajú stočeného slimáka a ktoré sú známe pod menom „frittura arraba“. Niektorí domáci v našej oblasti zase majú radi tvarovo menšie zeppole, ktoré majú tvar podobný menším vyprážaným šiškám a najčastejšie sa jedia bez krému, len posypané cukrom. A to vám poviem. To je pre domácich hotová závislosť, takže keď sa v pekárničke pripravujú zeppole, objednávky prichádzajú tak rýchlo, že sa nestíhajú ani vyprážať. Častokrát preto môžete započuť ako si sklamaní zákazníci medzi sebou vravia resp. skôr kričia „finito, niente zeppole (už žiadne zeppole nie sú), takže na druhý deň skoro ráno už stoja v rade, aby sa im v tento nasledujúci deň ušla nejaká tá nádielka a mohli si na nich doma mlstne pochutnávať.

Sardínia a víno, alebo Moscato di Sardegna

Že aj vy by ste radi ochutnali zeppole? Tak príďte v toto karnevalové obdobie na Sardíniu. Nie len, že uvidíte sardínske zvyky a rôzne karnevalové masky (ktoré mne sem tam naháňajú trošku hrôzu), ale ochutnáte rôzne ostrovné špeciality od výmyslu sveta. Garantujem vám, že určite nebudete ľutovať. A nezabudnite. Zeppole sa najlepšie konzumujú a ich chuť vynikne pri kvalitnom „Moscate di Sardegna“ 🙂