Spoznávame Sardíniu alebo úcta k starým ľuďom. Faktor dlhovekosti

Mnohí vedci skúmajú modré zóny ako miesta, kde sa ľudia dožívajú najvyššieho veku planéty. Snažia sa prísť na to ako je možné, že práve v týchto oblastiach ľudia žijú aj sto rokov, sú stále fit, usmievaví a plní elánu.  Hľadajú ten správny vzorec, na základe ktorého by mohli určiť príčinu dlhovekosti.  A čo keď sa tajomstvo dlhovekosti skrýva v úplne jednoduchých veciach? Čo ak len my ľudia veci príliš komplikujeme?

Úprimne. Ako som už spomínala naozaj mnohokrát, veľa som v začiatkoch môjho žitia na ostrove o tomto  mieste nevedela. A to, že Sardínia patrí k nejakým modrým zónam planéty, to som naozaj ani len netušila. Mnohokrát, keď som sa prechádzala po ostrove, sledujúc ľudí,  som si všimla naozaj vitálnych, ako by sme u nás povedali, seniorov.  Tí sa neustále usmievali,  posedávali na lavičkách a vychutnávali si horúce sardínske lúče pri šálke silného espressa a hlasno pokrikovali po ostatných obyvateľoch dedinky. Vždy, keď som aj ja prešla popri takejto skupinke, mohla som si byť istá, že započujem tradičné: „Buongiorno Silvietta“ s mojou klasickou, už dobre naučenou formulkou „Buongiorno signori“.

Sem tam, ak mi to čas dovoľoval, som sa s takouto skupinkou aj zarozprávala. Teda, „zarozprávala“ je dosť silné slovo. Skôr som sa snažila prísť na to, čo sa mi staručkí Sardínčania snažia povedať aby som si aspoň mohla tipnúť či na ich otázku odpovedať „Si“ alebo „No“. Taliančina, i keď je jazykom naozaj krásnym a ľubozvučným, je aj veľmi ťažká a v kombinácií s ostrovnou sardínčinou máte čo robiť, aby ste na otázku ako sa dnes máte neodpovedali niečo v zmysle ďakujem, som zo Slovenska.

Sardínia, poznávací zájazd

A keďže moje jazykové znalosti spočiatku neboli na veľmi vysokej úrovni, resp. by som povedala, že neboli na žiadnej úrovni, chodila som vždy jeden týždeň v mesiaci opatrovať staručkú „nonnu Raffaellu“. Bolo mi totižto povedané, že nonna mi bude celá šťastná rozprávať rôzne príbehy zo svojho života a ja, aj keď nebudem zo začiatku rozumieť, sa postupne do toho dostanem. No mali ste vidieť moju radosť a šťastie, keď som  pol dňa sedela s nonnou na gauči a z celého jej rozprávania som pochopila maximálne to, keď bola hladná, nakoľko slovo „mangiare“ v Taliansku sa nedá nezapamätať.

Photo by ZuFe

Ako však čas plynul, začala som aj ja rozumieť príbehom, ktoré mi nonna tak srdcervúco rozprávala, a pri ktorých mala neraz slzy v očiach. Až neskôr som pochopila, aký ťažký život v minulosti mali ľudia na ostrove, ako nonna musela neraz chodiť niekoľko desiatok kilometrov do mesta a späť, aby nakúpila aspoň nejaké to jedlo pre svojich 5 detí a manžela. Ako nonna prišla nielen o svojho manžela ale aj o svoje dve dospelé deti, ktoré jej umreli, a ona ako matka musela zažiť takúto nesmiernu bolesť. Ako sa musela pretĺkať častokrát ťažkým životom, no vždy si zachovávala svoj povestný úsmev na tvári a nevýslovnú pokoru voči životu a Bohu.

Najkrajšie miesta Sardínie sú srdcia ľudí

Častokrát , ako som tak počúvala nonnine príbehy, pri ktorých som nie vždy mohla udržať slzy na krajíčku, som si uvedomovala,koľko vás o živote dokáže takýto človek naučiť a koľko vám vie toho do života priniesť. Len my ľudia častokrát považujeme „starých ľudí“ za akýsi odpad spoločnosti, nepotrebné veci, ktoré treba vyhodiť niekam tam na smetisko. Však už nám neprinášajú žiaden úžitok, žiadnu pridanú hodnotu, tak načo ich akože máme opatrovať? Zbytočne sa nám len zvýšia už aj tak naše vysoké náklady, však si musíme zachovávať nejaký ten štandard života, pretože súčasná doba vyžaduje „tvrdý boj“ o lepšie miesto v spoločnosti a čím viac majetku budeme mať, tým budeme na stupienku dôležitosti vyššie v očiach druhých.  A to je presne to čo potrebujeme. Byť tými najlepšími, výnimočnými, no pritom si častokrát neuvedomujeme, že sme sa stali úplnými opakmi.

Photo by Jake Thacker on Unsplash

Sardínske zaujímavosti  alebo úcta ku starším

Viete ako sa starajú o staručkých deduškov a babičky na Sardínií? Každá jedna rodina si ctí staršieho človeka, patrí mu tam patričné a náležité miesto a bez jeho prítomnosti by rodina tak celkom rodinou nebola.  Pretože by v nej niečo chýbalo – duša. Starká a starký, totižto, majú podstatné miesta v každej sardínskej rodine, nie sú niekde odhodení na smetisku dejín. A keď sa vyskytnú zdravotné problémy a starkí ochorejú? Celá rodina je na nohách a rodinní príslušníci sa predbiehajú v tom, kto skôr pošle sms alebo zavolá dotyčnému deduškovi alebo babičke, preto častokrát v telefóne počujete obsadzovací tón a „tútkanie“, trvajúce aj hodinu. Sardínska rodina si ctí najstarších členov rodiny, považuje ich za akúsi studnicu múdrostí, ktorá je pre ich život nevyhnutná, preto sa aj oni samotní cítia byť neustále milovaní a potrební.

Photo by ZuFe

Október – mesiac úcty

A naša nonna? Tá tento rok oslávila svoje 91. narodeniny a hoci prekonala množstvo ťažkostí v živote a zdravie jej  neslúži tak ako kedysi, ona je stále usmiata a skromná, tak ako aj mnoho iných staručkých ľudí na ostrove. A možno, že nepotrebujeme ani amerických a iných vedcov na to, aby sme skúmali faktory, ovplyvňujúce dlhovekosť. Možno by nám stačilo trochu viac lásky, porozumenia a potlačenia svojho vlastného ega. Lebo snáď práve potom si všimneme tých, ktorí sú za každých okolností pri nás, a ktorí o tú lásku a úctu naozaj stoja, len my ich častokrát nevidíme. Tak si otvorme oči, aby sme videli a vyčistime uši aby sme počuli. A práve teraz je tá najlepšia príležitosť – október je mesiacom úcty k starším ľuďom, tak si ich uctime, tak ako im to prináleží. Lebo raz aj my zostarneme a možnože takúto úctu a starostlivosť budeme potrebovať aj my sami. Lebo čo zasejeme, budeme žať

 

Komentujte

avatar
  Subscribe  
Upozorniť na