Dnešný článok bude tak trošku z iného súdka. Dnes nebudem písať o sardínskom stravovaní, ako je to na mojom blogu zvykom. Rozhodla som sa vám priblížiť sardínsku flóru, a preto sa dnes spolu pozrieme na jednú významnú rastlinu, charakteristickú svojou nádhernou vôňou. Takže hor sa na borievku červenú.
Na Sardinke nám v poslednom čase pekne svieti slnko, a keďže my sme sa s Efim trošku cez vianočné sviatky v páse rozšírili viac, ako by sme sa rozšíriť mali, rozhodli sme sa do nášho denného režimu zakomponovať každodenné prechádzky v prírode. A keďže naše mestečko je obkolesené nádhernou prírodou, o prechádzkové trasy nemáme núdzu. Takže každý jeden deň poobede zoberieme nášho sardínskeho psa Igora (áno, volá sa Igor po mojom ocovi. Ak teraz uvažujete, do ktorej kolonky psychických porúch by ste ma zaradili, nečudujem sa. Už aj ja som nad tým uvažovala) a chodíme sa všetci traja venčiť. A áno, chodí aj Igor, lebo bohužiaľ, aj ten sa pri nás zaguľatil. Takže keď náhodou prídete k nám do mestečka a stretnete troch pupkáčov, sme to my!
Sardínia, miesto pozemského raja a borievky červenej
Príroda na Sardínií je naozaj nádherná. Pre mňa je to zatiaľ jedna z mála krajín, ktorá mi svojou prírodou tak učarovala. Nájdete tu všetko. Od azúrovo čistého mora s nekonečnými odtieňmi modrej a zelenej farby, pláží s bielym alebo ružovým pieskom, až po množstvo jaskýň, národných parkov a nádherných hôr. Raj na zemi? Pre mňa určite áno. Keď sa tak chodíme prechádzať do okolitých hôr, ktorými je obklopené naše mestečko,je to pre mňa skutočný zážitok, pretože spoznávam dovtedy nepoznané rastliny a celkovo odlišnú flóru. A tak sa každú chvíľu musím zastaviť a niečo si odfotiť, aby som to potom doma mohla študovať . A presne takto ma uchvátila a v tomto pozemskom raji si našla miesto aj „Borievka červená“ ( nazývaná aj Jalovec červenoplodý, taliansky Ginepro rosso, sardínsky: Ghiniperu mascru, Nibaru, Niberu).
Alkohol, borievka a borovička
Jalovec (Juniperus) alebo borievku určite poznáte všetci. Veru, kto by u nás nepoznal obľúbený destilát, ktorý sa vyrába špeciálnou fermentáciou z plodov borievky – borovičku? Nuž, asi len málokto. Už som ju mimochodom doniesla ochutnať aj na Sardíniu. Až potom som zistila, že aj na Sardínií sa vyrába likér z bobúl borievky a niektorí z neho pripravujú aj veľmi obľúbenú taliansku grappu. Čo však musím dodať je, že Sardínčanom extrémne chutí naša slovenská domáca slivovica. Tú musím poctivo doniesť vždy, keď idem na Slovensko spolu s domácimi klobásami. A potom si tu robíme taký mini slovenský festival. Už ich len naučiť nejaké slovenské ľudovky a budem sa tu cítiť naozaj ako doma.
Borievka obyčajná verzus borievka červená
Borievka obyčajná je rozšírená nielen u nás na Slovensku, ale takmer v celej Európe. Na Sardínií a celkovo v južnej, stredomorskej časti, je naopak rozšírená aj iná odroda borievky, a to borievka červená. Tá pochádza z južného Francúzska a patrí medzi stálezelené rastliny. Jej bobule boli používané už za doby kamennej a hovorí sa, že sú malou elektrárňou na výrobu životnej energie a podpory v každodennom živote. Vraj pomocou nich je človek schopný opäť nájsť centrum svojej sily a ľahšie prechádzať životom. Možno práve preto si Sardínčania nerobia zo života ťažkú hlavu, a aj pri rôznych problémoch sa nenechajú zlomiť a celkovo prechádzajú životom s úsmevom.
Borievkové drevo alebo zachráňme borievku
Borievka patrí na Sardínií ku chráneným druhom, pretože jej v prírode čoraz viac ubúda. Je to naozaj krásna rastlina a v minulosti sa na Sardínií využívala hlavne pre svoje veľmi kvalitné, tvrdé, trvanlivé a aromatické drevo, ktoré príjemne vonia živicou. Toto drevo bolo používané už v staroveku pri výrobe nábyku, v rezbárstve, či pri výstavbe lodí. Keby ste zašli k niektorým Sardínčanom do ich domovov, určite by ste našli nejaký ten rezbársky výrobok alebo nejaký druh nábytku z tohto dreva. Sardínčania toto drevo vyhľadávali aj pri stavbe svojich domov ako podporné nosníky na podopretie strechy.
Nuž, ale ako všade vo svete, aj tu na Sardínií sa nájdu ľudia, ktorí chodia tieto nádherné stromy vyrubovať aj napriek zákazu, a to za účelom predaja alebo skrášlenia svojich domovov. Pretože pekne opracované borievkové drevo nádherne vyniká v obývacích izbách, kuchyniach a dodáva domovu atmosféru prírody. Z tohto dôvodu na Sardínií zaviedli pokuty voči lupičom, ktorí chodia tieto stromy vyrubovať. Taktiež sa vytvárajú aj rôzne skupinky ľudí, ktorí sa snažia zachrániť posledné zostávajúce exempláre. Lebo príroda je pre Sardínčanov všetkým a budú o jej záchranu bojovať až do posledného dychu. Taká je ich mentalita. Lebo tieto dary života a prírody majú slúžiť nielen im ale aj ďalším pokoleniam a generáciám po nich. Pretože každému má byť nadelené rovnako a sebeckosť nevedie k ničomu dobrému
Borievka ako liek
Sila tejto rastliny je naozaj veľká. Má naozaj všestranné účinky v tradičnej medicíne. Používa sa pri liečbe kožných ochorení ako sú chronický ekzém, choroby pokožky hlavy alebo vypádavanie vlasov. Používa sa tiež v masážnych olejoch, balzamoch a prísadoch do kúpeľa, pretože podporuje krvný obeh a celkové prekrvenie tela. Sardínske ženy zas používajú zábal a telový olej na boj s celutidíou.
Borievka je naozaj zázračná a krásna rastlina a je naozaj veľkou škodou, že jej v prírode čoraz viac ubúda. A bohužiaľ aj vinou človeka a jeho sebeckosti. A ja nemôžem nič iné ako len súhlasiť s výrokom Matky Terezy: „Chudobu nestvoril Boh, vytvorili sme si ju my, ja a ty, naším sebectvom.“