Dula podlhovastá (mela cotogna, cotogno) je ovocie opradené rúškom tajomstva. Jeho korene siahajú až do antického sveta, kde je mytologicky spájané s gréckymi bohmi. Legenda hovorí o spore medzi Hérou, Athénou a Afroditou a o jeho spojitosti s trójskou vojnou ako jablko sváru.

Neviem ako vám, ale mne pri čítaní týchto riadkov naskočili zimomriavky. Legenda, ktorá sa spája s týmto ovocím je naozaj viac než zaujímavá. Čo ma tiež fascinuje je aj pôvodná oblasť duly. Niektorí autori tvrdia, že pôvodnou oblasťou duly je oblasť od Balkánu po Tchien-šan. Ďalší autori túto oblasť zužujú na zakaukazský región, odkiaľ sa mala prirodzenou cestou alebo možno aj pričinením človeka dostať do celej arabskej, perzskej a mediteránnej oblasti. Je možné, že toto ovocie mohlo byť aj povestným jablkom hriechu v kresťanskom vnímaní sveta?

Čo to je dula?

Prvýkrát keď som videla toto ovocie v kuchyni na stole, myslela som si, že ide o super veľké modifikované citróny. Keď som dulu vzala do ruky nevedela som, či ide o jablko alebo hrušku. Zdala sa mi príliš tvrdá, aromatická a nejaká chlpatá. Áno, čítate dobre. Dula má po celom obvode šupky také ako keby maličké jemné chĺpky. A tak som sa rozhodla, že do nej zahryznem. Nebol to najlepší nápad, lebo toto ovocie je tak veľmi trpké, že mi zmraštilo tvár tak, že ten, kto sa na mňa pozeral, musel na nej vidieť všetky farby dúhy.

Jablko ako symbol sľubu bohyne

Keď píšem o trpkej chuti tohto ovocia, môžeme sa tiež pozrieť do histórie. Gréci toto ovocie nazývali kydonijským jablkom (Kydónia, dnešná Chánia, Kréta) a bolo považované za afrodiziakum. Bolo významnou súčasťou obradov, a bolo zvykom, že nevesta pred vstupom do manželskej postele musela zjesť kydonijské jablko ako symbol sľubu bohyne lásky Afrodite. Nuž, ženy, skúste ochutnať a zahryznúť do duly tak ako ja. Neviem, či by nás v minulosti neprešiel ten vstup do manželskej postele. Ale ako sa vraví, pre lásku všetko 🙂

Sardínske recepty na prípravu duly

Dula na Sardínií rastie práve v jesennom období. Domáci ju pripravujú viacerými spôsobmi. Jablká sa zbavia šupky, očistia a dajú do hrnca, kde sa zalejú vodou. Voda by nemala presahovať a jablká by mali vyčnievať. Pridá sa cukor a škorica a varia sa až do úplného zmäknutia. Ďalším spôsobom prípravy je dulu nakrájať a piecť do do zmäknutia. Ja osobne som si vzala príklad od domácich a jem ju na raňajky hlavne v chladnom období. Príjemne zahreje a pomáha môjmu žalúdku. Ako som sa dočítala pravdepodobne to bude obsahom pektínu, ktorý podľa literatúry vytvára ochranný povlak na črevnej sliznici a tak zmierňuje kŕčovité a kolikové stavy. Úprimne sa musím priznať, že som si ešte nezvykla na silnú chuť tohto ovocia, ale snažím sa ho jesť hlavne pre jeho zdravotné účinky. Čo sa týka afrodiziatických účinkov, tie som na sebe nespozorovala. Asi ich musím jesť viac 🙂

Dula ako liek

Sardínčania si toto ovocie cenia hlavne pre jeho vysoký obsah vitamínu C. Opäť ako pri všetkom jedle aj pri týchto zlatých jablkách platí, že štedrí Sardínčania chodia s košíkmi a navzájom sa obdarúvajú. Na Sardínčanoch sa mi páči, že keď im otvoríte svoje srdce otvoria vám aj oni to svoje úplne dokorán. A dajú vám všetko, čo doma majú. A keď majú v záhradke duly, tak vám dajú duly. Takže, keby ste mali niekto na ne chuť, a neviete, kde ich zohnať, príďte k nám. Máme ich habadej.

Čo sa týka využitia duly v kuchyni a liečiteľstve, dočítala som sa, že v minulosti sa používala pri zápaloch hrdla a silnom kašli. Rimania tiež využívali dulu, kde sa spomína jej varenie s medom. V súčasnosti sa využíva pri zápaloch čriev a infekciách zažívacích orgánov a dulový sliz sa používa na ošetrenie preležanín. V textilnom priemysle sa využíva na úpravu hodvábu. Jediným negatívom tohto ovocia je, že lúh zo semien sa neodporúča na vnútorné použitie kvôli obshau toxického amygdalínu. Takže žiaden výluh si doma nerobte.

A tak sa zamýšľam. Myslíte si, že aj práve prostredníctvom konzumácie tohto ovocia patria Sardínčania k obyvateľstu dožívajúceho sa najvyššieho veku na svete? Čo poviete? 🙂