Sardínia a typické raňajkové zvyky

Mnohí z vás mi píšete, či by som sa mohla viac venovať kultúre stravovania domácich Sardínčanov, keď už patria k tým modrým zónam planéty, a či by som mohla opísať to, čo jedávajú, aby ste sa aj vy mohli trošičku inšpirovať. Takže som sa rozhodla, že dnes sa trošku pozrieme na to, ako vyzerajú sardínske raňajky, v čom sa líšia od tých našich slovenských a ako si ich vychutnávajú domáci Sardínčania.

Veľmi dobre si pamätám na svoj prvý deň a svoje prvé raňajky u nás v dedinke, kde som mala možnosť stráviť pár rokov svojho života. Konkrétne to boli tie pravé, domáce, sardínske raňajky u mojej svokry, ktoré boli pre mňa úprimne, šokom. Žiadne vajíčka, párky, klobásy, chlieb s maslom a džemom a k tomu za pohár teplého mlieka alebo „káva“ urobená do toho najväčšieho hrnčeka, ktorý sa nachádza v kuchyni, do ktorého, ste ako správni Slováci, naliali pol krabice plnotučného mlieka zo škatule. Veruže nie. Namiesto týchto všakovakých tradičných slovenských dobrôt sa na stole nachádzal, a teraz sa prosím pekne podržte, balíček suchárov (konkrétne štyroch) vedľa ktorého sa nachádzal pohár domáceho džemu. Márne som sa pozerala po kuchyni, či niekde nebude odložený resp. ukrytý kúsok čokoládovej torty alebo mäkká vianočka. Darmo, nič také sa v kuchyni nenachádzalo a ja som musela prijať tento nepríjemný pohľad na ležiace sucháre ako realitu. K tomu som dostala cappuccino z kozieho mlieka, ktoré je na ostrove veľmi obľúbené (najmä u staršej časti populácie) takže si viete predstaviť, aké bolo veľké moje raňajkové nadšenie, tak ako bolo veľké aj moje škvŕkanie v bruchu o hodinu po raňajkách.

Photo by Priscilla Du Preez on Unsplash

Dovolenka Sardínia, all inclusive? Nie tak celkom!

Aj vy ste si mysleli, že Sardínčania milujú dlhé raňajky a vychutnávajú si ich za šumu mora a pri východe slnka? Bohužiaľ, musím vás vyviesť z omylu a túto romantickú predstavu, ktorú som mala bohužiaľ aj ja, vám musím vyvrátiť. Sardínčania raňajkujú ako sa u nás povie, na behu. Neprikladajú totiž raňajkám veľký význam a častokrát ich považujú za akúsi rannú nutnosť, ktorá im dodá energiu dokým nenastane čas obeda. Takže častokrát  môžete pri vstupe do nejakého, ako to domáci nazývajú, „baru“ vidieť preplnenú miestnosť domácich Talianov, kde nepočujete ani vlastného slova. Všade okolo sú totiž pokrikujúci a rukami gestikulujúci domáci, takže počujete len každodenné „un caffé, un croissant, una pizzetta“ . Že ste v šoku? Verte mi, aj ja som bola, dokým som si nezvykla. Nielen na ranné rušné čakania v rade, ale aj na tradičné raňajkové dobroty.

Photo by Mae Mu on Unsplash

Taliansko, Sardínia a typické raňajky

Čo teda Sardínčania raňajkujú a ako vyzerajú typické ostrovné raňajky? Veľmi jednoducho, a to doslova. Domáci ráno uprednostňujú  ľahké jedlá, aby nemali zbytočne počas dňa zaťažený žalúdok a mohlo sa im tak dobre pracovať. Takže najčastejšie môžete na stole vidieť domáce „biscotti savoiardi“ ( niečo ako naše dlhé piškóty) posypané cukrom. Častokrát domáci raňajkujú už moje vyššie spomínané „obľúbené“ sucháre potreté domácim džemom no najradšej, a medzi najväčšie lahôdky patria rôzne dobroty z lístkového cesta ako sú croissanty, rôzne plnené šatôčky, jogurty a „biscotti“ (sušienky) od výmyslu sveta, či už doma upečené alebo tie kúpené v obchode.  Čo sa týka raňajok na slano veľmi obľúbené sú domáce „pizzette“, pane carasau alebo pistoccu alebo kúsok domáceho semolinového kváskového chlebíka, na ktorý si domáci častokrát položia plátok kozieho alebo ovčieho syra (bez masla!).  Musím však povedať, že raňajky sa líšia podľa toho, v akej časti ostrova žijete a aké chuťové preferencie máte. Každopádne jedno pravidlo, ktoré ostáva rovnaké na celom ostrove je, že na raňajky naozaj netreba skonzumovať polovicu chladničky.

Photo by Kavita Joshi Rai on Unsplash

Sardínia – tipy na tradičné, typické raňajky

Industrializácií, veľkým obchodným reťazcom, a regulácií malých podnikateľov (pastori sardi) sa však nevyhla ani Sardínia a aj to je jeden z dôvodov prečo sa raňajkové tradície viac menej „zjednotili“ a tým pádom sa tradície ostrova trošku potlačili do úzadia, čo je z môjho pohľadu obrovská škoda. V minulosti, ako vám povedia staručkí domáci, bolo totižto zvykom hneď z rána piť čerstvo nadojené kozie alebo ovčie mlieko, s kúskami opečeného chlebíka (pane arridau) alebo „is pistocus del cafei“ (podobné Loi Zedda – Senorbi) a „s´arraveglio“ (žĺtok s troškou kávy), slaná ricotta alebo chlebík s kúskom tuku (pri ťažkej práci, ktorá si vyžadovala viac tukov a viac energie), doprevádzané šálkou čiernej kávy alebo „caffe latte“ z kozieho mlieka, s troškou medu.  A keď prebiehala na ostrove nejaká tá „festa“? Tak vtedy sa oslavovalo aj na raňajky a domáci častokrát jedávali typické koláčiky, ktoré súviseli s aktuálnymi oslavami, prebiehajúcimi na ostrove.

Len my sme zodpovední…

Sardínčania sú veľmi pokorný a skromný národ, ktorý sa nepotrebuje pretŕčať na sociálnych sieťach , a ktorý si svoje tradície a zvyky prísne stráži a uchováva. Veľkou škodou je, že postupne sa aj na ostrov dostávajú veľké reťazce, ktorých jedinou vidinou je zisk na úkor kvality. Každopádne, vždy máme na výber (nie len čo sa Sardínie týka). Či si vyberieme to vysokospracované, čo nám ponúkajú obchodné reťazce, alebo budeme voliť to, čo nám ponúka samotná príroda. Výber ostáva na každom z nás

Komentujte

avatar
  Subscribe  
Upozorniť na