Mnohí mi píšete a pýtate sa ma na sardínsku kuchyňu a na fakt, ako stravovanie domácich ovplyvňuje dlhovekosť na ostrove. Čo vás v poslednej dobe zaujíma ešte viac sú však sardínske koláče, spôsob ich prípravy, a to, či domáci jedia vôbec cukor. Takže poďme trošku spoločne načrieť aj do tejto témy a pozrieť sa na sardínske dobroty.

Cukor a dhovekosť na jednej z modrých zón planéty, Sardínie

Hneď na začiatku zodpoviem otázku týkajúcu sa cukru. Áno, Sardínčania jedia cukor a doslova milujú sladkosti.  Zároveň však musím podotknúť a dodať, že spotreba cukru sa na ostrove s príchodom potravinárskeho priemyslu a rôznych spracovaných potravín bohužiaľ zvýšila. To sa dotklo hlavne mladšej generácie Sardínčanov, ktorí nielen, že sa v strave až tak nekontrolujú, ako to je u staršej generácie, ale znižuje sa aj ich fyzická aktivita. A čo by to bolo za Sardínčana bez fyzickej námahy! O tom, ako pohyb ovplyvňuje dlhovekosť domácich, si však porozprávame niekedy neskôr.

Najobľúbenejšia kuchyňa je talianska? Ja hovorím sardínska!

Nebolo by dňa, kedy by som si nespomenula na staručkú Sardínčanku, ktorá chodievala k nám do pekárničky. Nebolo by na nej nič zvláštne, dokým ma neupútal jeden zásadný fakt. Táto staručká babička si každý piatok prišla vziať na ostrove veľmi obľúbené domáce koláčiky s názvom  „Pirichittus“. Tento tradičný sardínsky dezert nájdete po celom ostrove v rôznych verziách a domáci ho naozaj obľubujú. Ja sa však musím priznať, že k jeho veľkým fanúšikom nepatrím, nakoľko je pre mňa trošku suchý.  Ale ako sa vraví každý máme iné chute.

Ale späť k príbehu. Táto sardínska babička si v spomínaný piatok vždy zobrala presne sedem guličiek tejto dobroty. Dosť dlho mi vŕtalo v hlave, prečo práve sedem, až som jedného dňa nevydržala a rovno sa na to opýtala. Jej odpoveď ma doslova zarazila. Táto sardínska žienka každý deň zjedla len jednu túto guličku ako sladkú odmenu, na ktorú sa tešila celý deň. Takto to robieva už roky a čuduj sa svete, babička v čase mojej prítomnosti mala krásnych  94 rokov. Samozrejme významnú rolu zohrávalo,  a aj naďalej zohráva, najmä sardínske stravovanie, a to hlavne sardínske sezónne stravovanie, o ktorom si môžete prečítať v starších článkoch na mojom blogu. Pre mňa osobne však táto staručká tetuška je symbolom akejsi pevnej vôle, ktorá v dnešnej spoločnosti častokrát chýba a v súčasnosti viac dominuje slovo „pohodlnosť“.

Sardínska kuchyňa a sardínske sladké špeciality

Kuchyňa ostrova ponúka široký repertoár tradičných sardínskych sladkostí, ktorý je akýmsi mixom stretu agropastierskej kultúry Sardínie s kultúrami iných civilizácií, predovšetkým tej španielskej a arabskej.  Sardínske koláče nesmú chýbať a sú nevyhnutnou súčasťou každého domáceho stola, pričom sú doprevádzané obľúbenými  alkoholickými nápojmi akými sú limoncello, myrto alebo aj domácou ostrovnou pálenkou.  Ich rozmanitosť je takmer nekonečná, pretože každá lokalita si zachováva svoje vlastné recepty, a tak sa stáva, že často identické názvy koláčov nájdete urobené úplne iným spôsobom, než na aký ste zvyknutý.

Tradičné jedlá Talianska alebo sardínske tradičné koláče

Keby sme sardínske koláče chceli rozdeliť do akýchsi skupín, tak by sme ich mohli rozdeliť nejako takto:

• sardínske koláče so syrom ricotta: koláče s ricottou alebo čerstvým syrom hrajú na ostrove zásadnú úlohu, keďže poľnohospodárstvo je na ostrove veľmi dôležité a späté s domácimi obyvateľmi. V zásade prevládajú ovce, kozy a kravy, čo sa taktiež odráža v zložení dezertov,
• sardínske mandľové koláče: mandľová múka je na ostrove používaná vo veľkom a tie najobľúbenejšie koláče sú vyrábané práve z nej, pričom nesmie chýbať ani sušené ovocie (sem patria aj babičkine obľúbené Pirichittus),
• vyprážané sardínske koláče: sladkosti typické hlavne pre karnevalové obdobie napríklad zepolle, o ktorých sme si už písali, a o ktorých si môžete prečítať v článku „Zeppole Sarde“,
• sardínske koláče allá „sa sapa“: koláče, ktoré obsahujú veľmi osobitnú typickú zložku, a to hroznový sirup, ktorý sa získava z čerstvo pripraveného muštu z bieleho alebo červeného hrozna, ktorý sa dlho varí v medenom kotlíku na miernom ohni. No a týmto sirupom sú dochucované aj sardínske koláče.

A keďže som sa rozhodla, že tento rok budem na blog publikovať aj viac receptov, nakoľko si ich pýtate a talianska kuchyňa vás zaujíma, v budúcom článku si povieme niečo o obľúbených domácich piškótach pod názvom „biscotti savoiardi“.

PS: A nezabudnite. V prípade, že by ste si chceli sardínske koláčiky objednať a ochutnať ich u nás na Slovensku, môžete tak urobiť. Pekárnička, v ktorej som pracovala aj ja sama a o ktorej toľko neustále píšem, môže prostredníctvom talianskej siete posielať koláčiky už aj do Európy. Preto kto by chcel môže objednávať TU: www.sardiniaecommerce.it/it/shop/lanticomulino/