Krásne letné počasie je už za nami. Sardínčania poukladali svoje ľahké, letné veci do zadného kúta skrine, aby mohli vytiahnuť  to teplé, zimné oblečenie, do ktorého sa pri ostrom sardínskom vetre vždy veľmi radi „zababušia“.  A tak ako sa zmenilo oblečenie domácich, tak s príchodom chladnejšieho počasia nastala aj menšia zmena v kuchyni.  Šaláty a surovú zeleninu vystriedala teplá kuchyňa s veľkým množstvom vareného jedla. A hlavne.  V poslednom čase sa ostrovom niesla nezameniteľná vôňa pečených gaštanov a rôznych jedál, ktoré domáci z gaštanov pripravujú. A presne o gaštanoch bude dnešný článok. Hor sa naň!

Morský vánok je už o čosi chladnejší, slnka je čoraz menej, dni sú o čosi kratšie. Dorazilo moje najmenej obľúbené ročné obdobie, zima.  A veruže, podobné pocity zdieľa aj väčšina domáceho obyvateľstva, ktoré podobne ako ja miluje slnko, teplo a krásne letné dni.  Tá horkokrvná  domáca mentalita.  Tá veruže naozaj miluje teplo a všetko s ním spojené, preto v poslednej dobe na ostrove nepočujete nič iné ako vetu: che freddo (aká zima) a za ňou teda nasleduje poriadna spŕška nadávok o tom, aká je táto zima na figu a ako by Sardínčania naozaj nemohli žiť niekde v Rusku.  A ja? Ja len súhlasne prikyvujem a v duchu sa vždy smejem pri spomienke na môjho talianskeho kamaráta, ktorého som presvedčila na zimnú návštevu poľského Krakowa, a ktorý pri našich prechádzkach vianočnými trhmi a zasneženým mestom nosil namiesto jednej, hneď dve zimné bundy. Nuž, jeho objem sa zväčšil tak, že vyzeral ako obrovská, chodiaca guľa, ktorá vôbec nepohybovala trupom. Ale hlavne, že bol nadšený aké mu je teplo a ako to on neskutočne dobre vymyslel.

Gaštany ako náhrada chleba

Podobne ako u nás, aj tu na ostrove sa domáci snažia v zimných dňoch obmedzovať surovú zeleninu a uprednostňujú skôr teplé jedlá, ktoré zahrejú ich chladom premrznuté telá. A ako u nás na Slovensku, tak aj tu na Sardínií sa tešia veľkej obľube gaštany (castagne). Nie však slovenské, ale tie sardínske. Gaštan jedlý má svoju veľkú tradíciu a históriu a nie nadarmo v zdraví a v plodnosti prežije aj niekoľko storočí.  Na ostrove sa vyskytuje už od dávnych čias, (široko zastúpený hlavne na územiach Aritzo, Belvì, Tonara a Desulo) a je tiež pestovaný v nadmorských výškach medzi 300 – 1000 metrami.

V minulosti sa mu na ostrove hovorilo aj  strom chudobných alebo  aj „chlebový strom“ (albero del pane). To preto, lebo domáci Sardínčania si v ťažkých časoch neúrody nemohli dovoliť  ani jeden jediný krajec chleba (tozzo di pane), a preto bol práve samotný gaštan v tomto období využívaný ako hlavná náhrada obilnín a zemiakov. Gaštany (divoké, selvatiche) sa v tých dobách najčastejšie jedávali  pečené alebo varené a taktiež sa z nich vyrábala gaštanová múka, ktorá sa na ostrove dodnes teší veľkej obľube podobne, ako sa teší obľube aj samotný gaštan, ku ktorému ešte aj teraz prechovávajú niektorí obyvatelia ostrova naozaj veľkú úctu.

Gaštany na Sardínií a ich využitie

Gaštany sa na ostrove rozdeľujú do dvoch skupín.  Prvú skupinu tvoria stromy, ktoré sa používajú výlučne na použitie dreva  (sardínsky: „castanitu“ – castagneto). To malo svoj význam už v minulosti a bolo pre svoje vynikajúce vlastnosti využívané hlavne v tesárstve a v miestnych remeslách.  Druhou skupinou sú stromy, ktoré sa využívajú pre svoje plody – gaštany (nazývané„castagnari alebo alberi delle castagne“), ktoré produkujú  tri rozdielne kvality gaštanov: už vyššie spomínané divoké gaštany (castagne selvatiche), doma vypestované gaštany (domestiche) a hnedé gaštany (marroni,vysokokvalitná odroda, ktorá vznikla v období, kedy sa človek rozhodol presunúť od spontánneho zberu ku kultivácií gaštanov).  A keďže domáci milujú prírodu a svoje lesy, veľmi často ich môžete stretnúť na potulkách  s košíkom v ruke. Sardínske babičky ich zase častokrát zbierajú do zásterky alebo skromnej sukne, ktorú ešte staršia ženská generácia neustále nosieva.  A to sa mne ohromne páči. Už si len takú sukňu zabezpečiť .

Kuchyňa a gaštanové recepty alebo legendy a gaštany pod posteľou?

A čo v kuchyni? Tak v tej majú naozaj veľké využitie. Domáci  si veľmi radi a s obľubou pochutnávajú na varených alebo  pečených gaštanoch, o ktorých sa chyrujú mnohé legendy. Jedna z nich vraví o sv. Antóniovi, ktorý počas silného hladomoru premenil kamene, ktorými sa chudobná matka snažila oklamať svoje deti a presvedčiť ich, že ide o jedlo, na naozajstné a skutočné gaštany.

Z gaštanov sa tiež pripravujú rôzne gaštanové krémy, gaštanová múka, ktorá je základ pre mnohé sardínske koláčiky a sladké chlebíky, ale taktiež sa využíva aj na výrobu piva a prípravu špeciálnych druhov cestovín práve z gaštanov, pričom veľmi obľúbené sú tagliatelle di castagne con pancetta e pecorino (so slaninou a syrom pecorino).  Gaštany „marroni“ , ktoré sú chrumkavejšie, majú lahodnejšiu, sladšiu chuť (a sú aj drahšie) sa využívajú hlavne v gurmánskej kuchyni , kde z nich kuchári pripravujú rôzne gurmé špeciality, pričom veľmi obľúbenou pochúťkou je hlavne takto pripravené rizoto. A to vám poviem, to je teda naozaj zážitok, ktorý stojí za to. Takže už sa stačí len vybrať na Sardíniu a ochutnať všetky tieto pochúťky.  Ja vám ich naozaj vrelo doporúčam.  A kľudne mi napíšte, ako vám chutili 🙂