V minulom článku sme si uviedli tri dôvody, vlastne tri také moje osobné dôvody, pre ktoré sa mi Sardínia dostala pod kožu tak, ako len máloktoré miesto na svete. Tých krásnych a očarujúcich miest na svete je naozaj veľmi veľa a niekedy nám nestačí ani celý život na to, aby sme ich všetky objavili. Všetci máme iný vkus, iné nároky a priority, ktoré očakávame od danej krajiny a všetci máme rozdielne dôvody, prečo sa nám miesta, ktoré sme navštívili, tak páčili. A ja dnes uvediem zvyšné dôvody, prečo sa práve Sardínia tak páči mne.
A tých dôvodov je naozaj tak veľa, že by to možno bolo aj na samostatnú knihu. A ktovie, možno raz aj nejakú tú knihu napíšem. Ako sa vraví, človek nikdy nevie. A tiež nikdy nemôže vedieť, aká životná príležitosť sa mu naskytne. Zatiaľ, keďže sa žiadnu knihu v dohľadnej dobe nechystám napísať, sa musím s tými dôvodmi uskromniť a nejako ich vtesnať do týchto dvoch článkov. Takže, po prvej časti článku a prvých troch dôvodoch, prečo stráviť dovolenku práve na Sardínii, vám dnes prinášam jeho pokračovanie. Hor sa na zvyšné tri dôvody!
4. Sardínska strava, z ktorej sa človek môže dožiť aj sto rokov
Tak tento bod je jednoznačne môj najobľúbenejší a vedela by som o ňom písať hádam aj do rána. Pretože, čo sa jedla týka, som tak trošku ako Taliani. Viem o ňom rozprávať celý deň a viem si naplánovať aj týždeň dopredu, čo budem v ten nadchádzajúci týždeň variť. Taliani, totiž, jedlo milujú a neustále o ňom rozprávajú. A keď píšem „neustále“ naozaj myslím „neustále“, verte mi.
Čo sa sardínskej stravy týka, tak tá je jednoznačne výnimočná. Je veľmi jednoduchá, žiadne zbytočné a ťažké kombinácie jedál tu nečakajte. Je však veľmi rôznorodá a hlavne, sezónna. To je základnou podstatou sardínskeho stravovania. Domáci obyvatelia konzumujú len to, čo aktuálne kvitne a rastie, pretože veria, že príroda sama najlepšie vie, čo je pre nás dobré. Sardínčania sú celkovo s prírodou veľmi spätí a väčšinou (už bohužiaľ nie tak ako kedysi, pretože rôzne polotovary prišli aj sem) jedia len to, čo si sami doma vyprodukujú a vypestujú. Nie je preto vôbec žiadnym prekvapením, že domáce, sardínske gazdinky vstávajú už veľmi skoro ráno aby postavili hrnce na to najlepšie, poctivé „ragu“ , ktoré sa varí niekoľko hodín, a aby začali pripravovať domáce poctivé cestoviny zo semolinovej múky.
To, že Sardínčania majú naozaj dobrý prístup k životu a stravovaniu, o tom nám svedčí fakt, že ostrov sa zaraďuje medzi modré zóny planéty, kde sa ľudia dožívajú toho najvyššieho veku. Takže, asi by sme sa mali aj my trošku zamyslieť a brať si z tohto stravovania príklad
5. História a pamiatky Sardínie
Sardínia a jej tajomná história. Tá, ktorú si niekedy ani samotní vedci nevedia dobre vysvetliť a pochopiť, hlavne pri pohľade na záhadné kamenné stavby, sardínsky nazývané „Nurahgi alebo aj Nuraghe“. Stavby, ktoré patria k najfantastickejším a najtajuplnejším dielam histórie, a ktoré nemajú obdoby nikde inde na svete. Samotní Sardínčania sú na ne patrične hrdí a od týchto stavieb odvodzujú aj svoje korene. Sú roztrúsené po celom ostrove a ich počet sa odhaduje na niekoľko tisíc. Tieto stavby a nuraghská civilizácia sú tak fascinujúcimi prvkami ostrova, že sem každoročne lákajú tisíce vedcov, ktorí tieto starobylé obydlia skúmajú, pričom sa dodnes dobre nevie, načo boli postavené.
Neodmysliteľnou súčasťou Sardínie sú aj „tombe dei giganti“ hrobky, alebo pohrebiská gigantov, alebo obrovských ľudí, ktoré sa tu dochovali alebo do skál vyhĺbené domy čarodejníc (domus de janas), ktoré majú svoj pôvod už v dobe kamennej. A keď budete vidieť tieto úžasné diela, možno sa na malý okamih prichytíte, že sa na ne pozeráte s otvorenými ústami. Nič si však z toho nerobte. Stáva sa to aj mne 🙂
7. Sardínsky jazyk, pokora a viera
Moja taliančina. Jazyk, ktorý ja jednoducho milujem, a ktorý je tak charakteristický pre túto krajinu. Tak ako je charakteristická aj domáca „sardínčina“. A tá vystihuje všetko, čo sa Sardínie týka. Jej temperament, krásu a charizmu, ale aj náročnosť, pretože aj život na ostrove je náročný, a nie je taký ľahký ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ale keď preniknete do hĺbky krajiny a pod ten jej „komerčný povrch“ zistíte, že vás život dostal akúsi „šťavu“, a je tak nejak iný, ako bol predtým.
Zistíte, že aj keď je život na ostrove ťažký a aj vám samému je niekedy ťažko, s pokorou a vierou prekonáte všetky prekážky. Zistíte, že dať je viac ako brať, že nie som JA ale MY, a že život tvoria tie malé a často pre nás bezvýznamné okamihy. Zistíte, že život je len jeden, je náš, a preto sa netreba báť žiť ho a nie ho len prežívať. Tak ako ho žijú aj domáci Sardínčania. S pokorou, vierou a s pocitom byť tu jeden pre druhého a nie len sám pre seba.