Tak ako je pre Taliansko charakteristická pizza, káva a la dolce vita, tak je pre Taliansko charakteristická ešte ďalšia pochúťka. A keďže som zistila, že len málo z vás vie, čo to je talianska „bruschetta“ rozhodla som sa, že práve o nej si povieme niečo viac v dnešnom článku. Aby keď sa už vyberiete na nejakú tú dovolenku či už do Talianska alebo na Sardíniu, ste vedeli čo najviac o talianskej kuchyni. Takže poďme na to!
O talianskej pochúťke, bruschette, sme si už čo to povedali v článku o talianskych paradajkách. Pretože bruschetta bez paradajok nie je tým pravým, orechovým. A viete, že tým pravým orechovým sú pre Talianov práve jedlá, ktoré sú veľmi jednoduché? Ako sa vraví, v jednoduchosti je krása a to v Taliansku platí stonásobne.
Možno si poviete, čo je také úžasné na opečenom chlebe s paradajkami a olivovým olejom, tak ako si to povedalo aj mnoho turistov, ktorí Taliansko navštívili. Mojou odpoveďou na takéto reakcie bolo preto vždy „ochutnajte, a potom sa môžeme viac porozprávať o tomto podľa vás nudnom talianskom chlebe“. A veruže, verte mi, že po ochutnaní tohto „nudného chleba“ už taký nudný nebol. Takže ak si chcete trošku „šplhnúť“ talianskou kuchyňou, nechce sa vám umývať milión hrncov, a chcete niečo chutné, tak je bruschetta tou najlepšou voľbou.
Čo je to bruschetta? Bruschetta alebo opečený chlieb a jeho história
Ale pekne po poriadku. Čo to vlastne tá bruschetta (čítaj „brusKeta“, nie brušeta alebo bručeta) je? Raz som niekde čítala pomenovanie, že ide o „honosnú hrianku“ a toto pomenovanie sa mi tak páči, že mi nedalo ho nepoužiť. Takže presne tak. Bruschetta je niečo ako honosná hrianka alebo opečený chlieb. Ten môžete opiecť buď na panvici, grile alebo v rúre. Pôvod tohto jedla pochádza zo stredného Talianska a v mnohých častiach má aj rôzne názvy, s ktorými sa stretnete. V Toskánsku sa nazýva „fettuna“, v oblasti Piemonte „soma d´aj“ alebo aj „fedda ruscia“ v Calábrii.
Meno bruschetta pravdepodobne pochádza zo slovesa rímskeho dialektu „bruscare“ (opekať) alebo pomenovania „brusca“, kefy na čistenie volov a koní. V súčasnosti sú na svete známe mnohé prevedenia tejto talianskej pochúťky, no pôvodný taliansky recept sa skladal len z olivového oleja a soli. Ako však čas išiel, tomuto receptu sa pridali rôzne prevedenia, a tak si teraz môžete vychutnať bruschettu v rôznych variáciách.
Zaujímavosti talianskej kuchyne. Talianska bruschetta
Bruschetta má v Taliansku takú dôležitosť, že nemôže chýbať a byť súčasťou každého dobrého obeda alebo večere. Je akousi klasikou všetkých talianskych predjedál a v Taliansku ju naozaj, nebojím sa povedať, všetci milujú. Niet preto divu, že sa postupne rozšírila do všetkých jeho kútov. O jej pôvode sa traduje a hovorí, že v minulosti bola známa ako o desiata pre poľnohospodárov a roľníkov, ktorých chudoba nútila konzervovať a opätovne používať chlebík, ktorý bol v tých časoch veľkou vzácnosťou. Preto sa starší chlebík opekal a následne bol roľníkmi dochutený a neskôr aj obohatený o čerstvé talianske paradajky, na ktoré ja nedám dopustiť tak ako nedám dopustiť ani na celú taliansku, a hlavne sardínsku kuchyňu.
Ako sa robí bruschetta? Bruschetta, originálny taliansky recept
A ako si ju doma pripravíte tak ako sa najčastejšie pripravuje v Taliansku? Naozaj veľmi jednoducho. Ak máte doma nejaký ten starší chlebík, ktorý nechcete vyhodiť, nakrájajte ho na plátky a jednoducho opečte (my ho vždy opekáme na sucho na panvici). Medzitým si na menšie kocky nakrájate paradajky, ktoré zmiešate s olivovým olejom (samozrejme najlepší je olivový olej z prvého zberu a nie lacné olivové oleje, ktoré nájdete v supermarketoch. Tie okolo toho pravého olivového oleja ani náznakom nešli, o čom som sa zmienila v článku o sardínskom olivovom oleji), a dochutíte bazalkou (najlepšie nasekaná čerstvá), čerstvým mletým korením a soľou (lepšia je hrubá soľ). Kto má rád cesnak, tak do zmesi k paradajkám môže pridať aj jeden strúčik cesnaku, ktorý dodá bruschette výraznejšiu chuť. Najlepšie je, keď zmes necháte približne pol hodinku postáť, aby sa chute dobre spojili a takúto odstátu zmes nanesiete na opečené chlebíky. A k tomu už len dobrá talianska hudba, vínko a tanec chutí sa môže začať.
A nezabudnite. Taliani pri jedle zahodia všetky starosti za hlavu a vychutnávajú si prítomný okamih. Lebo život máme len jeden a každý jeho okamih si treba vychutnať. Tak aby sme na to nezabúdali 🙂